Pri fyzickej záťaži sa HRV krátkodobo zníži, pretože telo prechádza do aktivačného režimu – sympatikus sa zapne, srdce začne biť rýchlejšie, dýchanie sa zrýchli. Ak je však organizmus zdravý a dostane po záťaži priestor na regeneráciu, HRV sa postupne zvyšuje. To je znak dobrej adaptácie a vnútornej rovnováhy. Regeneračné mechanizmy sa prirodzene zapínajú a telo sa navracia do parasympatického režimu, kde dochádza k obnove síl a rovnováhy.
Psychická záťaž má podobný krátkodobý efekt – tiež spôsobí zníženie HRV, pretože spúšťa rovnakú stresovú odpoveď ako fyzická námaha. Rozdiel je však v tom, že psychický stres často nemá jasný začiatok ani koniec. Je dlhodobý, tichý, neviditeľný. Nervová sústava tak ostáva aktivovaná aj vtedy, keď telo odpočíva. Dlhodobý účinok je potom opačný ako pri fyzickej záťaži – HRV ostáva trvalo nízka, parasympatikus je potlačený a schopnosť tela regenerovať je slabá alebo narušená.
Inak povedané: kým fyzická záťaž HRV dočasne zníži, ale z dlhodobého hľadiska ju môže zlepšiť, psychická záťaž ju najskôr zníži a potom nechá dlhodobo nízku. Rozdiel je v schopnosti organizmu zapnúť regeneračný režim. Fyzické telo sa po výkone vie vypnúť. Preťažená myseľ nie.