Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie – je jeden z najcitlivejších ukazovateľov nášho vnútorného nastavenia. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nielen na to, čo robíme, ale aj na to, čo cítime.
Naša nervová sústava sa skladá z dvoch vetiev: sympatickej (stresovej) a parasympatickej (uvoľňujúcej). HRV ukazuje, ako flexibilne medzi nimi telo prepína. Keď je nervová sústava preťažená – či už dlhodobým stresom, emočným napätím, únavou alebo nevyjadrenými emóciami – telo akoby "zamrzne" v obrannom režime.
To má niekoľko konkrétnych prejavov:
HRV klesá, aj keď sme fyzicky v pokoji
Tep v pokoji sa zvyšuje, telo je v pohotovosti
Parasympatikus (regenerácia) sa nedokáže naplno aktivovať
Psychická únava tak zasahuje do hĺbky – nie je viditeľná navonok, ale pod povrchom oberá telo o schopnosť obnovy, zotavenia, rovnováhy.
A čo fyzická záťaž?
Fyzická námaha HRV síce krátkodobo zníži (telo ide do sympatika), ale ak je organizmus zdravý, po záťaži sa HRV opäť zvýši. To je dobrý signál – znamená to, že telo má schopnosť sa adaptovať a regenerovať.
Rozdiel oproti psychickej záťaži je výrazný:
Fyzická záťaž má začiatok a koniec, telo sa vie "vypnúť"
Psychická záťaž môže byť neviditeľná a trvalá, telo nevie, kedy relaxovať
Fyzická námaha môže HRV trénovať, psychické napätie ju často dlhodobo znižuje
Pri fyzickej záťaži sa HRV krátkodobo zníži, pretože telo prechádza do aktivačného režimu – sympatikus sa zapne, srdce začne biť rýchlejšie, dýchanie sa zrýchli. Ak je však organizmus zdravý a dostane po záťaži priestor na regeneráciu, HRV sa postupne zvyšuje. To je znak dobrej adaptácie a vnútornej rovnováhy. Regeneračné mechanizmy sa prirodzene zapínajú a telo sa navracia do parasympatického režimu, kde dochádza k obnove síl a rovnováhy.
Psychická záťaž má podobný krátkodobý efekt – tiež spôsobí zníženie HRV, pretože spúšťa rovnakú stresovú odpoveď ako fyzická námaha. Rozdiel je však v tom, že psychický stres často nemá jasný začiatok ani koniec. Je dlhodobý, tichý, neviditeľný. Nervová sústava tak ostáva aktivovaná aj vtedy, keď telo odpočíva. Dlhodobý účinok je potom opačný ako pri fyzickej záťaži – HRV ostáva trvalo nízka, parasympatikus je potlačený a schopnosť tela regenerovať je slabá alebo narušená.
Inak povedané: kým fyzická záťaž HRV dočasne zníži, ale z dlhodobého hľadiska ju môže zlepšiť, psychická záťaž ju najskôr zníži a potom nechá dlhodobo nízku. Rozdiel je v schopnosti organizmu zapnúť regeneračný režim. Fyzické telo sa po výkone vie vypnúť. Preťažená myseľ nie.
Možno sedíte, ale váš organizmus beží. Možno oddychujete, ale myseľ je v strehu. Ak telo nedostáva jasný signál, že je v bezpečí, neobnovuje sa. A HRV to ukáže skôr, než to pocítite ako únavu, úzkosť či nespavosť.
Rovnováha HRV nie je len cieľ pre športovcov – je to cieľ pre každého, kto chce cítiť vnútorný pokoj a pružnosť voči životu.
Zvoľnite. Spomaľte. Dýchajte.
Niekedy nie je potrebné viac vedieť. Stačí sa znova cítiť.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Existujú skutočne čakry? Môžeme ich vnímať ako reálne energetické centrá v tele, alebo sú len symbolickými predstavami, ktoré nám pomáhajú pochopiť našu vnútornú harmóniu?
Tento záhadný koncept, ktorý je tisíce rokov starý, spája v sebe mystiku východných tradícií aj fascinujúce otázky modernej vedy. Môžeme na ne nahliadať z pohľadu starodávnych...
Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Naše každodenné aktivity majú zásadný vplyv na zdravie, dlhovekosť a psychickú pohodu. Správne načasovanie jednotlivých činností môže pomôcť zlepšiť výkonnosť, regeneráciu aj celkovú rovnováhu organizmu. Ako teda ideálne rozdeliť deň tak, aby ste z neho vyťažili maximum?
Chcete zdieľať?
