Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Ľudský mozog neustále vyhodnocuje prostredie, neverbálne signály, očný kontakt, pachy, tón hlasu, držanie tela. Na základe týchto podnetov sa aktivuje nervový systém – cítime sa uvoľnene, ak mozog vyhodnotí situáciu ako bezpečnú, alebo stuhneme, keď zaregistruje napätie. Tieto telesné reakcie si potom interpretujeme ako "dobrú" alebo "zlú" energiu, hoci v skutočnosti ide o fyzikálne a neurobiologické procesy, nie o metafyzickú výmenu energie.
Psychológia tomu hovorí projekcia – zrkadlíme na druhých vlastné pocity, potreby a nevedomé časti. Niekedy to nazývame "intuitívne vnímanie energie", ale v skutočnosti ide o našu osobnú reakciu na správanie a výzor druhého človeka.
Pocit, že nám niekto "berie energiu", často súvisí s tým, že:
ignorujeme svoje potreby,
nie sme autentickí,
zotrvávame v situáciách z povinnosti alebo zo zvyku.
Inými slovami: energiu nestrácame kvôli druhému človeku, ale preto, že nejdeme v súlade so sebou. Ak zostávame tam, kde by sme už dávno mali odísť, alebo sa pretvarujeme, aby sme vyhoveli, výsledkom je únava a emočné vyčerpanie.
Z neurologického hľadiska ide o dlhodobú aktiváciu sympatického nervového systému – stav bojuj alebo uteč – čo vedie k stresu, nespavosti, oslabenej imunite a útlmu mentálnej kapacity.
Z pohľadu fyziky ani biológie neexistuje potvrdený mechanizmus, ktorý by umožňoval ľuďom vedome "posielať energiu" alebo "brať energiu" iným osobám na diaľku či priamo. Niektoré ezoterické smery síce hovoria o prúdení energie, čakrách alebo aure, no moderná veda tieto koncepty neuznáva ako merateľné javy. Sú to skôr metafory pre naše vnútorné prežívanie.
Vedomie – ak ho vezmeme ako niečo univerzálne a presahujúce jednotlivca (čo naznačujú niektoré filozofické prúdy i kvantová fyzika) – nie je niečím, čo možno vlastniť, stratiť alebo poslať. Vedomie je konštantné pole, v ktorom sa odohráva naše myslenie, cítenie a vnímanie. To, čo sa mení, je náš vnútorný stav – nie vedomie samotné.
Nejde o to popierať svoje pocity. Práve naopak – potrebujeme ich cítiť naplno, ale vedieť, že sú len prechodným stavom, nie absolútnou pravdou o realite alebo druhých ľuďoch. To, čo nazývame "výmennou energiou", je často len naše vlastné otvorenie alebo uzavretie sa voči situácii.
Základom je vedomie, že:
nikto nám nemôže naozaj vziať energiu,
nikto nám ju nemôže ani darovať,
vždy sa len mení náš vzťah k tomu, čo práve prežívame.
Keď pochopíme túto jemnú pravdu, zrazu máme viac priestoru. Necítime sa ako obete okolností, ale ako ich vedomí pozorovatelia. A to je miesto, odkiaľ prichádza pokoj, stabilita a sloboda.
Skúsme si všímať, kde sa cítime slobodne a kde vo vnútri cítime odpor. Nie preto, aby sme hodnotili druhých, ale aby sme sa vrátili k sebe. Nie sme obeťou okolností – dnes môžeme byť vedomým účastníkom svojho vlastného prežívania. A práve tam vzniká priestor pre pokoj, stabilitu a ľahkosť.
Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Vytrvalostný šport sa nezaobíde bez správne nastavenej výživy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje výkon aj regeneráciu, je príjem sacharidov počas výkonu. Ak jazdíte 3 až 5 hodín a viac, je rozdiel, či prijmete 40 g sacharidov za hodinu, alebo sa dokážete bez problémov dostať na 90 až 120 g/h. Rozdiel môže byť nie len vo výkone, ale aj...
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie – je jeden z najcitlivejších ukazovateľov nášho vnútorného nastavenia. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nielen na to, čo robíme, ale aj na to, čo cítime.
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Chcete zdieľať?
