Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie – je jeden z najcitlivejších ukazovateľov nášho vnútorného nastavenia. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nielen na to, čo robíme, ale aj na to, čo cítime.
Naša nervová sústava sa skladá z dvoch vetiev: sympatickej (stresovej) a parasympatickej (uvoľňujúcej). HRV ukazuje, ako flexibilne medzi nimi telo prepína. Keď je nervová sústava preťažená – či už dlhodobým stresom, emočným napätím, únavou alebo nevyjadrenými emóciami – telo akoby "zamrzne" v obrannom režime.
To má niekoľko konkrétnych prejavov:
HRV klesá, aj keď sme fyzicky v pokoji
Tep v pokoji sa zvyšuje, telo je v pohotovosti
Parasympatikus (regenerácia) sa nedokáže naplno aktivovať
Psychická únava tak zasahuje do hĺbky – nie je viditeľná navonok, ale pod povrchom oberá telo o schopnosť obnovy, zotavenia, rovnováhy.
A čo fyzická záťaž?
Fyzická námaha HRV síce krátkodobo zníži (telo ide do sympatika), ale ak je organizmus zdravý, po záťaži sa HRV opäť zvýši. To je dobrý signál – znamená to, že telo má schopnosť sa adaptovať a regenerovať.
Rozdiel oproti psychickej záťaži je výrazný:
Fyzická záťaž má začiatok a koniec, telo sa vie "vypnúť"
Psychická záťaž môže byť neviditeľná a trvalá, telo nevie, kedy relaxovať
Fyzická námaha môže HRV trénovať, psychické napätie ju často dlhodobo znižuje
Pri fyzickej záťaži sa HRV krátkodobo zníži, pretože telo prechádza do aktivačného režimu – sympatikus sa zapne, srdce začne biť rýchlejšie, dýchanie sa zrýchli. Ak je však organizmus zdravý a dostane po záťaži priestor na regeneráciu, HRV sa postupne zvyšuje. To je znak dobrej adaptácie a vnútornej rovnováhy. Regeneračné mechanizmy sa prirodzene zapínajú a telo sa navracia do parasympatického režimu, kde dochádza k obnove síl a rovnováhy.
Psychická záťaž má podobný krátkodobý efekt – tiež spôsobí zníženie HRV, pretože spúšťa rovnakú stresovú odpoveď ako fyzická námaha. Rozdiel je však v tom, že psychický stres často nemá jasný začiatok ani koniec. Je dlhodobý, tichý, neviditeľný. Nervová sústava tak ostáva aktivovaná aj vtedy, keď telo odpočíva. Dlhodobý účinok je potom opačný ako pri fyzickej záťaži – HRV ostáva trvalo nízka, parasympatikus je potlačený a schopnosť tela regenerovať je slabá alebo narušená.
Inak povedané: kým fyzická záťaž HRV dočasne zníži, ale z dlhodobého hľadiska ju môže zlepšiť, psychická záťaž ju najskôr zníži a potom nechá dlhodobo nízku. Rozdiel je v schopnosti organizmu zapnúť regeneračný režim. Fyzické telo sa po výkone vie vypnúť. Preťažená myseľ nie.
Možno sedíte, ale váš organizmus beží. Možno oddychujete, ale myseľ je v strehu. Ak telo nedostáva jasný signál, že je v bezpečí, neobnovuje sa. A HRV to ukáže skôr, než to pocítite ako únavu, úzkosť či nespavosť.
Rovnováha HRV nie je len cieľ pre športovcov – je to cieľ pre každého, kto chce cítiť vnútorný pokoj a pružnosť voči životu.
Zvoľnite. Spomaľte. Dýchajte.
Niekedy nie je potrebné viac vedieť. Stačí sa znova cítiť.
Naše každodenné aktivity majú zásadný vplyv na zdravie, dlhovekosť a psychickú pohodu. Správne načasovanie jednotlivých činností môže pomôcť zlepšiť výkonnosť, regeneráciu aj celkovú rovnováhu organizmu. Ako teda ideálne rozdeliť deň tak, aby ste z neho vyťažili maximum?
Niektoré situácie v živote nás držia v očakávaní. Veríme, že sa niečo zmení, že niekto pochopí, že veci naberú iný smer. Táto nádej nás však niekedy môže zavádzať – nie preto, že by bola zlá, ale preto, že ju vkladáme tam, kde realita hovorí jasne: nič sa nemení. Ako sa naučiť nepodliehať falošným očakávaniam a namiesto toho sa...
Glykogén zohráva v tele kľúčovú úlohu ako rýchly zdroj energie, ktorý je zásadne dôležitý najmä pri intenzívnych fyzických aktivitách. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa glykogén ukladá a obnovuje, ako sa telo adaptuje na pravidelný tréning a prečo nie je možné tuky priamo premieňať na glykogén počas cvičenia.
Život je plný nepredvídateľných momentov, ktoré nás často prekvapia. Každý deň nás obdarí novými náhodami – niektoré príjemné, iné možno nečakané. Avšak práve v týchto náhodách sa skrýva krása života. Keď sa naučíme nechať sa viesť prirodzeným tokom, objavujeme harmóniu medzi tým, čo nemôžeme ovplyvniť, a tým, kde máme moc konať.
Každý bežec, ktorý si buduje základnú vytrvalosť, skôr či neskôr začne premýšľať, kedy je vhodné zaradiť do tréningu rýchlostné úseky. Neexistuje jednoznačné pravidlo, ale skúsenosti trénerov ukazujú, že pred zvyšovaním intenzity by mal mať bežec stabilnú základňu v podobe pravidelných behov.
Či už chcete dosiahnuť lepšiu kondíciu, úspech v práci alebo osobný rast, pravdepodobne ste sa stretli s otázkou, či sa spoliehať viac na motiváciu alebo na rutinu. Motivácia vás dokáže nakopnúť a dodať energiu, ale často rýchlo vyprchá. Naopak, rutina môže pôsobiť monotónne, no práve vďaka nej sa dosahujú dlhodobé výsledky. Ktorý prístup je...
Čo sa skrýva za touto vetou? Masáž nie je len o relaxe. Je to kľúcová súčasť regenerácie, prevencie a celkovej pohody tela aj mysle. V dnešnom rýchlom svete, kde stres, sedavé zamestnanie a fyzická záťaž prispievajú k napätiu v tele, masáž pomáha uvoľniť svaly, podporiť krvý obeh a zlepšiť celkovú kvalitu života.
Každý klient, ktorý ku mne príde, má svoj vlastný dôvod. Niekoho trápi bolesť chrbta, iný sa snaží zbaviť napätia v šiji alebo rieši problémy so spánkom. Práve skúsenosti mojich klientov sú pre mňa najlepšou odozvou, ktorá mi ukazuje, že moja práca má zmysel.
Glykogén je zásobná forma glukózy v tele, ktorá sa ukladá vo svaloch a v pečeni. Počas intenzívneho tréningu sa jeho zásoby postupne vyčerpávajú, a preto je dôležité zabezpečiť ich obnovu. Ak neplánujete ďalší tréning v krátkom čase, postačí bežná strava bohatá na sacharidy v priebehu 24 hodín. No ak chcete byť pripravený na ďalší výkon čo najskôr,...
Chcete zdieľať?
