Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova v pokoji. Ale ako na to?
Nepotrebujeme nič odháňať, nič siliť, nič meniť. Skutočný pokoj nevzniká bojom proti napätiu, ale tichým prijatím toho, čo je. Prijatie samozrejme neznamená rezignáciu.
Prvý krok k uvoľneniu nie je aktívne hľadanie pokoja. Je to tiché všimnutie si vlastného vnútorného sveta. Namiesto:
"Som v napätí. Ako sa toho zbavím?"
skúste:
"Cítim, napätie. Evidujem ťa."
Keď sa prestaneme stavať proti vlastným pocitom, strácajú svoju silu. Napätie nie je nepriateľ, je len správa. Hovorí nám, že sa niečo v nás práve deje, niečo nás volá späť k sebe. A my máme možnosť nechať ho byť. Len ho pozorovať. Bez hodnotenia. Bez riešenia.
Keď je hlava plná, je dobré presunúť sa späť do tela. Nie cez rozum, ale cez vnem. Skúste si práve teraz všimnúť:
ako sa tvoj dych pohybuje vo vnútri tela
aký je pocit, keď sa tvoje chodidlá dotýkajú zeme
aká je váha tvojej ruky na stole alebo na kolenách
aký je vzduch na pokožke
Toto je najjednoduchšia a najúčinnejšia forma meditácie. Byť prítomný cez telo. Lebo myšlienky si vždy nájdu dôvod na nepokoj, ale telo žije len tu a teraz.
Čím viac sa prestaneme snažiť o uvoľnenie, tým prirodzenejšie prichádza. Predstavme si svoje napätie ako ranný opar nad lúkou. Nemusíme ho rozohnať. Stačí si sadnúť na trávu a sledovať, ako slnko — tvoj pokoj a prijatie — ho pomaly rozplynie. Nemusíme to urýchliť. Nemusíme nič vymýšľať. Len byť s tým, čo je.
Ak by ste predsa len chceli mať niečo jednoduché po ruke, skúšajte drobné každodenné návraty:
1 minúta vedomého dýchania — len si sadnite, zavri oči a sledujte, ako sa dych pohybuje v vašom tele.
Precíťte svoje chodidlá na zemi — pri rozhovore, v čakárni, na prechádzke.
Všímajte si, čo práve cíti tvoja pokožka — dotyk oblečenia, vánok, teplo, chlad.
Pripomeňte si, že nič netreba riešiť hneď — väčšina vecí sa usadí sama, keď im dovolíš byť.
Uvoľnený stav života nie je výsledok výkonu, ale dôsledok prijatia. Neprichádza vtedy, keď oň bojujeme, ale keď sa prestaneme hádať s tým, čo práve cítime.
A niekedy stačí úplne málo — zavrieť oči a nechať telo dýchať.
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Naše každodenné aktivity majú zásadný vplyv na zdravie, dlhovekosť a psychickú pohodu. Správne načasovanie jednotlivých činností môže pomôcť zlepšiť výkonnosť, regeneráciu aj celkovú rovnováhu organizmu. Ako teda ideálne rozdeliť deň tak, aby ste z neho vyťažili maximum?
Niektoré situácie v živote nás držia v očakávaní. Veríme, že sa niečo zmení, že niekto pochopí, že veci naberú iný smer. Táto nádej nás však niekedy môže zavádzať – nie preto, že by bola zlá, ale preto, že ju vkladáme tam, kde realita hovorí jasne: nič sa nemení. Ako sa naučiť nepodliehať falošným očakávaniam a namiesto toho sa...
Glykogén zohráva v tele kľúčovú úlohu ako rýchly zdroj energie, ktorý je zásadne dôležitý najmä pri intenzívnych fyzických aktivitách. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa glykogén ukladá a obnovuje, ako sa telo adaptuje na pravidelný tréning a prečo nie je možné tuky priamo premieňať na glykogén počas cvičenia.
Život je plný nepredvídateľných momentov, ktoré nás často prekvapia. Každý deň nás obdarí novými náhodami – niektoré príjemné, iné možno nečakané. Avšak práve v týchto náhodách sa skrýva krása života. Keď sa naučíme nechať sa viesť prirodzeným tokom, objavujeme harmóniu medzi tým, čo nemôžeme ovplyvniť, a tým, kde máme moc konať.
Či už chcete dosiahnuť lepšiu kondíciu, úspech v práci alebo osobný rast, pravdepodobne ste sa stretli s otázkou, či sa spoliehať viac na motiváciu alebo na rutinu. Motivácia vás dokáže nakopnúť a dodať energiu, ale často rýchlo vyprchá. Naopak, rutina môže pôsobiť monotónne, no práve vďaka nej sa dosahujú dlhodobé výsledky. Ktorý prístup je...
Čo sa skrýva za touto vetou? Masáž nie je len o relaxe. Je to kľúcová súčasť regenerácie, prevencie a celkovej pohody tela aj mysle. V dnešnom rýchlom svete, kde stres, sedavé zamestnanie a fyzická záťaž prispievajú k napätiu v tele, masáž pomáha uvoľniť svaly, podporiť krvý obeh a zlepšiť celkovú kvalitu života.
Každý klient, ktorý ku mne príde, má svoj vlastný dôvod. Niekoho trápi bolesť chrbta, iný sa snaží zbaviť napätia v šiji alebo rieši problémy so spánkom. Práve skúsenosti mojich klientov sú pre mňa najlepšou odozvou, ktorá mi ukazuje, že moja práca má zmysel.
Chcete zdieľať?
