Ako dosiahnuť uvoľnený stav života, keď vnútri cítime napätie?

15.04.2025

Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova v pokoji. Ale ako na to?

Nepotrebujeme nič odháňať, nič siliť, nič meniť. Skutočný pokoj nevzniká bojom proti napätiu, ale tichým prijatím toho, čo je. Prijatie samozrejme neznamená rezignáciu.

Umenie všimnúť si, čo cítim, bez toho, aby som to chcel zmeniť

Prvý krok k uvoľneniu nie je aktívne hľadanie pokoja. Je to tiché všimnutie si vlastného vnútorného sveta. Namiesto:
"Som v napätí. Ako sa toho zbavím?"
skúste:
"Cítim, napätie. Evidujem ťa."

Keď sa prestaneme stavať proti vlastným pocitom, strácajú svoju silu. Napätie nie je nepriateľ, je len správa. Hovorí nám, že sa niečo v nás práve deje, niečo nás volá späť k sebe. A my máme možnosť nechať ho byť. Len ho pozorovať. Bez hodnotenia. Bez riešenia.

Presmerovanie pozornosti do tela — návrat domov

Keď je hlava plná, je dobré presunúť sa späť do tela. Nie cez rozum, ale cez vnem. Skúste si práve teraz všimnúť:

  • ako sa tvoj dych pohybuje vo vnútri tela

  • aký je pocit, keď sa tvoje chodidlá dotýkajú zeme

  • aká je váha tvojej ruky na stole alebo na kolenách

  • aký je vzduch na pokožke

Toto je najjednoduchšia a najúčinnejšia forma meditácie. Byť prítomný cez telo. Lebo myšlienky si vždy nájdu dôvod na nepokoj, ale telo žije len tu a teraz.

Len byť

Čím viac sa prestaneme snažiť o uvoľnenie, tým prirodzenejšie prichádza. Predstavme si svoje napätie ako ranný opar nad lúkou. Nemusíme ho rozohnať. Stačí si sadnúť na trávu a sledovať, ako slnko — tvoj pokoj a prijatie — ho pomaly rozplynie. Nemusíme to urýchliť. Nemusíme nič vymýšľať. Len byť s tým, čo je.

Malé rituály pre návrat k sebe

Ak by ste predsa len chceli mať niečo jednoduché po ruke, skúšajte drobné každodenné návraty:

  • 1 minúta vedomého dýchania — len si sadnite, zavri oči a sledujte, ako sa dych pohybuje v vašom tele.

  • Precíťte svoje chodidlá na zemi — pri rozhovore, v čakárni, na prechádzke.

  • Všímajte si, čo práve cíti tvoja pokožka — dotyk oblečenia, vánok, teplo, chlad.

  • Pripomeňte si, že nič netreba riešiť hneď — väčšina vecí sa usadí sama, keď im dovolíš byť.

Keď dovolíme veciam byť

Uvoľnený stav života nie je výsledok výkonu, ale dôsledok prijatia. Neprichádza vtedy, keď oň bojujeme, ale keď sa prestaneme hádať s tým, čo práve cítime.

A niekedy stačí úplne málo — zavrieť oči a nechať telo dýchať.

NAJNOVŠIE ČLÁNKY NA BLOGU

Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.

Vytrvalostný šport sa nezaobíde bez správne nastavenej výživy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje výkon aj regeneráciu, je príjem sacharidov počas výkonu. Ak jazdíte 3 až 5 hodín a viac, je rozdiel, či prijmete 40 g sacharidov za hodinu, alebo sa dokážete bez problémov dostať na 90 až 120 g/h. Rozdiel môže byť nie len vo výkone, ale aj...

Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.

Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.

Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.

Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?

Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.

HRV – variabilita srdcovej frekvencie – je jeden z najcitlivejších ukazovateľov nášho vnútorného nastavenia. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nielen na to, čo robíme, ale aj na to, čo cítime.

V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.


Chcete zdieľať?