Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie – je jeden z najcitlivejších ukazovateľov nášho vnútorného nastavenia. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nielen na to, čo robíme, ale aj na to, čo cítime.
Naša nervová sústava sa skladá z dvoch vetiev: sympatickej (stresovej) a parasympatickej (uvoľňujúcej). HRV ukazuje, ako flexibilne medzi nimi telo prepína. Keď je nervová sústava preťažená – či už dlhodobým stresom, emočným napätím, únavou alebo nevyjadrenými emóciami – telo akoby "zamrzne" v obrannom režime.
To má niekoľko konkrétnych prejavov:
HRV klesá, aj keď sme fyzicky v pokoji
Tep v pokoji sa zvyšuje, telo je v pohotovosti
Parasympatikus (regenerácia) sa nedokáže naplno aktivovať
Psychická únava tak zasahuje do hĺbky – nie je viditeľná navonok, ale pod povrchom oberá telo o schopnosť obnovy, zotavenia, rovnováhy.
A čo fyzická záťaž?
Fyzická námaha HRV síce krátkodobo zníži (telo ide do sympatika), ale ak je organizmus zdravý, po záťaži sa HRV opäť zvýši. To je dobrý signál – znamená to, že telo má schopnosť sa adaptovať a regenerovať.
Rozdiel oproti psychickej záťaži je výrazný:
Fyzická záťaž má začiatok a koniec, telo sa vie "vypnúť"
Psychická záťaž môže byť neviditeľná a trvalá, telo nevie, kedy relaxovať
Fyzická námaha môže HRV trénovať, psychické napätie ju často dlhodobo znižuje
Pri fyzickej záťaži sa HRV krátkodobo zníži, pretože telo prechádza do aktivačného režimu – sympatikus sa zapne, srdce začne biť rýchlejšie, dýchanie sa zrýchli. Ak je však organizmus zdravý a dostane po záťaži priestor na regeneráciu, HRV sa postupne zvyšuje. To je znak dobrej adaptácie a vnútornej rovnováhy. Regeneračné mechanizmy sa prirodzene zapínajú a telo sa navracia do parasympatického režimu, kde dochádza k obnove síl a rovnováhy.
Psychická záťaž má podobný krátkodobý efekt – tiež spôsobí zníženie HRV, pretože spúšťa rovnakú stresovú odpoveď ako fyzická námaha. Rozdiel je však v tom, že psychický stres často nemá jasný začiatok ani koniec. Je dlhodobý, tichý, neviditeľný. Nervová sústava tak ostáva aktivovaná aj vtedy, keď telo odpočíva. Dlhodobý účinok je potom opačný ako pri fyzickej záťaži – HRV ostáva trvalo nízka, parasympatikus je potlačený a schopnosť tela regenerovať je slabá alebo narušená.
Inak povedané: kým fyzická záťaž HRV dočasne zníži, ale z dlhodobého hľadiska ju môže zlepšiť, psychická záťaž ju najskôr zníži a potom nechá dlhodobo nízku. Rozdiel je v schopnosti organizmu zapnúť regeneračný režim. Fyzické telo sa po výkone vie vypnúť. Preťažená myseľ nie.
Možno sedíte, ale váš organizmus beží. Možno oddychujete, ale myseľ je v strehu. Ak telo nedostáva jasný signál, že je v bezpečí, neobnovuje sa. A HRV to ukáže skôr, než to pocítite ako únavu, úzkosť či nespavosť.
Rovnováha HRV nie je len cieľ pre športovcov – je to cieľ pre každého, kto chce cítiť vnútorný pokoj a pružnosť voči životu.
Zvoľnite. Spomaľte. Dýchajte.
Niekedy nie je potrebné viac vedieť. Stačí sa znova cítiť.
Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Vytrvalostný šport sa nezaobíde bez správne nastavenej výživy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje výkon aj regeneráciu, je príjem sacharidov počas výkonu. Ak jazdíte 3 až 5 hodín a viac, je rozdiel, či prijmete 40 g sacharidov za hodinu, alebo sa dokážete bez problémov dostať na 90 až 120 g/h. Rozdiel môže byť nie len vo výkone, ale aj...
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie – je jeden z najcitlivejších ukazovateľov nášho vnútorného nastavenia. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nielen na to, čo robíme, ale aj na to, čo cítime.
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Chcete zdieľať?
