Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Nehľadajme nádej tam, kde nie je

Niektoré situácie v živote nás držia v očakávaní. Veríme, že sa niečo zmení, že niekto pochopí, že veci naberú iný smer. Táto nádej nás však niekedy môže zavádzať – nie preto, že by bola zlá, ale preto, že ju vkladáme tam, kde realita hovorí jasne: nič sa nemení. Ako sa naučiť nepodliehať falošným očakávaniam a namiesto toho sa oprieť o to, čo skutočne existuje?
Vidieť fakty, nie túžby

Často si prajeme, aby bola realita iná. Chceme, aby sa niekto ozval, aby sa situácia vyvinula inak, aby sme dostali späť to, čo nám chýba. No namiesto toho, aby sme sa pýtali, "Čo si prajem?", by sme sa mali pýtať, "Čo je naozaj pravda?". Realitu spoznáme podľa činov, nie podľa našich predstáv. Ak sa nič nemení, odpoveď je jasná.
Telo pozná pravdu skôr než my
Keď sa pristihneme pri tom, že čakáme na niečo, čo neprichádza, skúsme sa zastaviť a vnímať svoje telo. Ak cítime napätie, neistotu alebo nepokoj, je to signál, že niečo v nás vie, že cesta vedie inam. Namiesto boja s realitou si môžeme povedať: "Dovoľujem si nechať to ísť." Tri hlboké nádychy, sústredenie na prítomný okamih a vedomé rozhodnutie nepodliehať tomu, čo nás ťaží, môžu spraviť veľký rozdiel.
Sústrediť sa na to, čo naozaj existuje

Nádej má hodnotu len vtedy, keď ju vkladáme tam, kde má pevný základ. Ak niekde nie je odpoveď, znamená to, že ju treba hľadať inde. Každý deň prináša niečo skutočné – úprimný rozhovor, gesto od niekoho, kto nás skutočne vidí, alebo len moment, keď si uvedomíme, že sme si zdrojom vlastnej sily.
Dovoľme si prijať realitu a otvoriť sa novým možnostiam
Keď prestaneme investovať energiu do očakávaní, ktoré sa nenapĺňajú, začneme si všímať príležitosti, ktoré sme predtým nevideli. Keď niečo pustíme, často sa objaví niečo lepšie na ktoré sme predtým nemali priestor. Nádej je krásna, ak ju vkladáme tam, kde môže rásť. Ak nie, je čas nechať ju ísť.

NAJNOVŠIE ČLÁNKY NA BLOGU
Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie – je jeden z najcitlivejších ukazovateľov nášho vnútorného nastavenia. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nielen na to, čo robíme, ale aj na to, čo cítime.
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Chcete zdieľať?