Niektoré situácie v živote nás držia v očakávaní. Veríme, že sa niečo zmení, že niekto pochopí, že veci naberú iný smer. Táto nádej nás však niekedy môže zavádzať – nie preto, že by bola zlá, ale preto, že ju vkladáme tam, kde realita hovorí jasne: nič sa nemení. Ako sa naučiť nepodliehať falošným očakávaniam a namiesto toho sa oprieť o to, čo skutočne existuje?
Často si prajeme, aby bola realita iná. Chceme, aby sa niekto ozval, aby sa situácia vyvinula inak, aby sme dostali späť to, čo nám chýba. No namiesto toho, aby sme sa pýtali, "Čo si prajem?", by sme sa mali pýtať, "Čo je naozaj pravda?". Realitu spoznáme podľa činov, nie podľa našich predstáv. Ak sa nič nemení, odpoveď je jasná.
Keď sa pristihneme pri tom, že čakáme na niečo, čo neprichádza, skúsme sa zastaviť a vnímať svoje telo. Ak cítime napätie, neistotu alebo nepokoj, je to signál, že niečo v nás vie, že cesta vedie inam. Namiesto boja s realitou si môžeme povedať: "Dovoľujem si nechať to ísť." Tri hlboké nádychy, sústredenie na prítomný okamih a vedomé rozhodnutie nepodliehať tomu, čo nás ťaží, môžu spraviť veľký rozdiel.
Nádej má hodnotu len vtedy, keď ju vkladáme tam, kde má pevný základ. Ak niekde nie je odpoveď, znamená to, že ju treba hľadať inde. Každý deň prináša niečo skutočné – úprimný rozhovor, gesto od niekoho, kto nás skutočne vidí, alebo len moment, keď si uvedomíme, že sme si zdrojom vlastnej sily.
Keď prestaneme investovať energiu do očakávaní, ktoré sa nenapĺňajú, začneme si všímať príležitosti, ktoré sme predtým nevideli. Keď niečo pustíme, často sa objaví niečo lepšie na ktoré sme predtým nemali priestor. Nádej je krásna, ak ju vkladáme tam, kde môže rásť. Ak nie, je čas nechať ju ísť.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Existujú skutočne čakry? Môžeme ich vnímať ako reálne energetické centrá v tele, alebo sú len symbolickými predstavami, ktoré nám pomáhajú pochopiť našu vnútornú harmóniu?
Tento záhadný koncept, ktorý je tisíce rokov starý, spája v sebe mystiku východných tradícií aj fascinujúce otázky modernej vedy. Môžeme na ne nahliadať z pohľadu starodávnych...
Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Naše každodenné aktivity majú zásadný vplyv na zdravie, dlhovekosť a psychickú pohodu. Správne načasovanie jednotlivých činností môže pomôcť zlepšiť výkonnosť, regeneráciu aj celkovú rovnováhu organizmu. Ako teda ideálne rozdeliť deň tak, aby ste z neho vyťažili maximum?
Chcete zdieľať?
