Veľa psychologických smerov kladie dôraz na detstvo a na to, ako ovplyvnilo náš život, vzťahy a osobnosť. Mnohí ľudia sa preto prirodzene pýtajú, čo všetko si z detstva nesú a kde hľadať príčiny svojich súčasných pocitov a reakcií. Možno ste si však aj vy všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr.
Niekedy je jednoduché uveriť, že všetko podstatné je už v nás dávno napísané. Že detstvo rozhodlo. Ale možno to vôbec nie je tak. Čo ak je omnoho dôležitejšie to, čo ste zažili po dvadsiatom či tridsiatom roku života? Skúsenosti s cudzími ľuďmi, reakcie na Vaše rozhodnutia, odpor a prijatie, suznenie aj odmietnutie. A čo ak práve tie situácie, kedy vám niekto ukázal rešpekt, prijatie či podporu, mali väčší význam než dávne detské spomienky, ktoré dnes ani presne neviete pomenovať?
Vracať sa do minulosti má zmysel len vtedy, ak nám pomáha pochopiť a ísť ďalej. Nie preto, aby sme sa tam zasekli, utápali v otázkach prečo a zabudli žiť teraz. Minulosť je uzavretá kapitola. A hoci sa môže zdať, že v nej nájdeme odpovede, pravda je, že budúcnosť ich ponúka oveľa viac. Pretože tá jediná nám ešte patrí.
Príliš veľa ľudí sníva o tom, čo bolo. Preberajú si v hlave staré rozhodnutia, zranenia, chvíle, ktoré už nikto nezmení. A práve tam sa často vývoj zastaví. Ak sa človek priveľmi pozerá späť, prestáva vidieť cestu dopredu.
Priznajme si, budúcnosť vzbudzuje rešpekt. Je neznáma. A všetko neznáme v nás prirodzene vyvoláva strach. No to je v poriadku. Strach a radosť z budúcnosti totiž idú často ruka v ruke. Ak sa na niečo tešíte, znamená to, že vám na tom záleží. A ak pociťujete obavy, znamená to, že si uvedomujete toho hodnotu.
To najlepšie, čo môžete pre seba urobiť, je žiť vedome v prítomnosti. Vnímať ľudí, ktorých stretávate, situácie, ktoré vám život prináša a rozhodnutia, ktoré robíte. Každá skúsenosť dnes má väčšiu váhu než tá, ktorá bola kedysi. Lebo práve teraz máte možnosť ju vedome prežiť, pochopiť a ovplyvniť, kým tá minulosť bola často len sledom okolností, na ktoré ste nemali dosah. Keďže ste neboli dostatočne vedomí.
Dobrý život nevzniká tým, že budeme dookola rozoberať minulosť. Vzniká tým, že si každý deň uvedomíme, kto sme dnes a čo chceme cítiť zajtra. Že si vyberieme ľudí, ktorých reakcie nás podporujú, ktorí nám dávajú pocit prijatia a suznenia. A ak takých práve nemáme, hľadáme ďalej.
Vaša minulosť nemá moc, ak jej ju vy sami nedáte. Život, ktorý vás ešte čaká, však tú moc má. Preto si zaslúži vašu pozornosť, rešpekt a tešenie. Aj so strachom.
A práve to je miesto, kde to celé začína..
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Existujú skutočne čakry? Môžeme ich vnímať ako reálne energetické centrá v tele, alebo sú len symbolickými predstavami, ktoré nám pomáhajú pochopiť našu vnútornú harmóniu?
Tento záhadný koncept, ktorý je tisíce rokov starý, spája v sebe mystiku východných tradícií aj fascinujúce otázky modernej vedy. Môžeme na ne nahliadať z pohľadu starodávnych...
Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Naše každodenné aktivity majú zásadný vplyv na zdravie, dlhovekosť a psychickú pohodu. Správne načasovanie jednotlivých činností môže pomôcť zlepšiť výkonnosť, regeneráciu aj celkovú rovnováhu organizmu. Ako teda ideálne rozdeliť deň tak, aby ste z neho vyťažili maximum?
Chcete zdieľať?
