Veľa psychologických smerov kladie dôraz na detstvo a na to, ako ovplyvnilo náš život, vzťahy a osobnosť. Mnohí ľudia sa preto prirodzene pýtajú, čo všetko si z detstva nesú a kde hľadať príčiny svojich súčasných pocitov a reakcií. Možno ste si však aj vy všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr.
Niekedy je jednoduché uveriť, že všetko podstatné je už v nás dávno napísané. Že detstvo rozhodlo. Ale možno to vôbec nie je tak. Čo ak je omnoho dôležitejšie to, čo ste zažili po dvadsiatom či tridsiatom roku života? Skúsenosti s cudzími ľuďmi, reakcie na Vaše rozhodnutia, odpor a prijatie, suznenie aj odmietnutie. A čo ak práve tie situácie, kedy vám niekto ukázal rešpekt, prijatie či podporu, mali väčší význam než dávne detské spomienky, ktoré dnes ani presne neviete pomenovať?
Vracať sa do minulosti má zmysel len vtedy, ak nám pomáha pochopiť a ísť ďalej. Nie preto, aby sme sa tam zasekli, utápali v otázkach prečo a zabudli žiť teraz. Minulosť je uzavretá kapitola. A hoci sa môže zdať, že v nej nájdeme odpovede, pravda je, že budúcnosť ich ponúka oveľa viac. Pretože tá jediná nám ešte patrí.
Príliš veľa ľudí sníva o tom, čo bolo. Preberajú si v hlave staré rozhodnutia, zranenia, chvíle, ktoré už nikto nezmení. A práve tam sa často vývoj zastaví. Ak sa človek priveľmi pozerá späť, prestáva vidieť cestu dopredu.
Priznajme si, budúcnosť vzbudzuje rešpekt. Je neznáma. A všetko neznáme v nás prirodzene vyvoláva strach. No to je v poriadku. Strach a radosť z budúcnosti totiž idú často ruka v ruke. Ak sa na niečo tešíte, znamená to, že vám na tom záleží. A ak pociťujete obavy, znamená to, že si uvedomujete toho hodnotu.
To najlepšie, čo môžete pre seba urobiť, je žiť vedome v prítomnosti. Vnímať ľudí, ktorých stretávate, situácie, ktoré vám život prináša a rozhodnutia, ktoré robíte. Každá skúsenosť dnes má väčšiu váhu než tá, ktorá bola kedysi. Lebo práve teraz máte možnosť ju vedome prežiť, pochopiť a ovplyvniť, kým tá minulosť bola často len sledom okolností, na ktoré ste nemali dosah. Keďže ste neboli dostatočne vedomí.
Dobrý život nevzniká tým, že budeme dookola rozoberať minulosť. Vzniká tým, že si každý deň uvedomíme, kto sme dnes a čo chceme cítiť zajtra. Že si vyberieme ľudí, ktorých reakcie nás podporujú, ktorí nám dávajú pocit prijatia a suznenia. A ak takých práve nemáme, hľadáme ďalej.
Vaša minulosť nemá moc, ak jej ju vy sami nedáte. Život, ktorý vás ešte čaká, však tú moc má. Preto si zaslúži vašu pozornosť, rešpekt a tešenie. Aj so strachom.
A práve to je miesto, kde to celé začína..
Každý deň sme vystavení nespočetnému množstvu vplyvov, ktoré môžu ohroziť naše zdravie. Väčšinu z nich však ani nezaregistrujeme – postará sa o to náš dokonalý ochranný systém, imunita. Je to neviditeľná armáda, ktorá stráži vnútornú rovnováhu, bojuje s vírusmi, baktériami, toxínmi a aj s vlastnými bunkami, ktoré sa vydajú zlým smerom. Aby mohla...
Byť silným a suverénnym človekom neznamená mať navrch nad ostatnými. Nejde o snahu pôsobiť neotrasiteľne alebo o to, kto má posledné slovo. Skutočná sila a vnútorná suverenita sa rodí z rovnováhy medzi tým, čo cítime, ako konáme a aké hodnoty v živote nasledujeme.
Keď sa človek pripravuje na beh v teréne alebo dlhšie preteky, prirodzene si položí otázku: je pre telo lepšie odbehnúť niekoľkokrát do týždňa kratšie vzdialenosti, alebo zaradiť aj dlhší beh? Odpoveď závisí od toho, na čo sa chcete zamerať – či na kardiovaskulárnu kondíciu, alebo na odolnosť svalov a šliach.
Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie je dnes považovaná za jeden z najspoľahlivejších ukazovateľov regenerácie organizmu. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nie len na to, čo robíme, ale aj na to,...
"Aj tí, ktorí hovoria, že im prekáža polarizácia, často netúžia po zmieri, ale po víťazstve." hovorí sociológ Pavol Baboš.
Veľmi ma zaujala táto veta. Prečo je to tak? Čo sa v nás deje, keď sa púšťame do hádky a nechceme ju ukončiť, kým "nemáme pravdu"?
V dnešnom svete, ktorý je plný snahy o dokonalosť, často zabúdame, že skutočná hodnota spočíva v našej autentickosti. Dokonalosť sa síce môže zdať atraktívna, ale nie je tým, čo nás naozaj priťahuje, ani čo nás skutočne posúva vpred. Ľudia sa netúžia pozerať na nereálne ideály, ale na niečo, čo je skutočné, odvážne a ľudské.
Veľa psychologických smerov kladie dôraz na detstvo a na to, ako ovplyvnilo náš život, vzťahy a osobnosť. Mnohí ľudia sa preto prirodzene pýtajú, čo všetko si z detstva nesú a kde hľadať príčiny svojich súčasných pocitov a reakcií. Možno ste si však aj vy všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr.
Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Vytrvalostný šport sa nezaobíde bez správne nastavenej výživy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje výkon aj regeneráciu, je príjem sacharidov počas výkonu. Ak jazdíte 3 až 5 hodín a viac, je rozdiel, či prijmete 40 g sacharidov za hodinu, alebo sa dokážete bez problémov dostať na 90 až 120 g/h. Rozdiel môže byť nie len vo výkone, ale aj...
Chcete zdieľať?
