Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Mnohí športovci si dávajú kreatín ráno – často nalačno, bez ohľadu na to, kedy trénujú. No je to skutočne najlepší spôsob? Ak patríte medzi tých, ktorí trávia hodiny na bicykli, možno sa oplatí pozrieť sa na kreatín trochu inak.
Rozdelené dávkovanie počas jazdy
Ak máte pred sebou niekoľkohodinovú cyklistickú jazdu, zmysluplnejšie môže byť rozložiť si dennú dávku kreatínu (5 g) postupne počas výkonu. Pridať si 1–2 g kreatínu do bidonu s maltodextrínom a popíjať ho v priebehu tréningu má viacero výhod:
Lepšie vstrebávanie – kreatín sa vstrebáva efektívnejšie, ak sa užíva so sacharidmi. Maltodextrín zabezpečí potrebnú inzulínovú odpoveď a tým aj lepší transport kreatínu do svalov.
Nižšie riziko tráviacich ťažkostí – najmä ak vám nerobí dobre naraz prijať celú dávku, rozdelenie počas jazdy je šetrnejšie k žalúdku.
Optimalizácia výkonu – postupné dávkovanie môže podporiť výkon najmä pri dlhých jazdách, kde záleží na každom detaile.
Je ranná dávka zbytočná?
Nie je zbytočná, ak netrénujete alebo máte tréning v inom čase dňa. No ak si dávate kreatín už počas samotného výkonu, ranné dávkovanie môžete vynechať. Nie je potrebné prekračovať odporúčaných 5 gramov denne – telo si neukladá prebytočný kreatín do zásoby a nadbytok jednoducho vylúči.
Ak trénujete 3–4 hodiny:
– Rozpusťte si 4–5 g kreatínu v bidonoch spolu s maltodextrínom.
– Popíjajte počas jazdy rovnomerne, ideálne v kombinácii s elektrolytmi.
– V netréningové dni si kreatín dajte spolu s jedlom (ideálne s obsahom sacharidov).
Kreatín nie je len o výbušnosti a svaloch. Pri správnom načasovaní a kombinácii môže byť účinným nástrojom aj v cyklistike. Stačí malá úprava rutiny a výsledky sa môžu dostaviť prirodzene a bez zbytočného zaťaženia.
Dobrý výkon začína múdrym dávkovaním. A ten najlepší pocit prichádza, keď telo spolupracuje bez zbytočného tlaku.
Výskumy ukazujú, že svalová adaptácia na vyššie zásoby glykogénu začína už po 7–10 dňoch (Saltin & Gollnick, 1983; Holloszy & Booth, 1976). Maximálna obnova glykogénu po tréningu si vyžaduje príjem 1,0–1,2 g sacharidov/kg do 2 hodín (Ivy et al., 1988; Burke et al., 2011). Počas výkonu je ideálny príjem 60–90 g sacharidov za hodinu (Jeukendrup, 2014; Cermak & van Loon, 2013).
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Chcete zdieľať?
