Každý bežec, ktorý si buduje základnú vytrvalosť, skôr či neskôr začne premýšľať, kedy je vhodné zaradiť do tréningu rýchlostné úseky. Neexistuje jednoznačné pravidlo, ale skúsenosti trénerov ukazujú, že pred zvyšovaním intenzity by mal mať bežec stabilnú základňu v podobe pravidelných behov.
Pri behu sa neadaptujú len svaly, ale aj šľachy, kĺby a kardiovaskulárny systém. Príliš skoré zaraďovanie rýchlych behov bez dostatočnej prípravy môže viesť k zraneniam, ako sú bežecké koleno, zápaly šliach či preťaženie svalov. Dlhší čas v pohodlnom tempe umožňuje telu efektívnejšie sa prispôsobiť a zlepšovať techniku.
Viaceré tréningové prístupy sa zhodujú v tom, že najskôr treba behať konzistentne a až potom pridávať rýchlosť:
Maffetone metóda odporúča niekoľko mesiacov budovania aeróbnej základne v nízkej intenzite.
Jack Daniels' Running Formula zdôrazňuje potrebu vytrvalostného objemu pred zvyšovaním intenzity.
Hansons Marathon Method odporúča aspoň 8-12 týždňov objemového tréningu pred intervalmi.
Ak máte aktuálne odbehnutých približne 200-300 km pravidelného behu, môže byť ešte skoro na intenzívne intervaly. Odporúča sa:
Postupne znižovať tempo, napríklad zo 6:00 na 5:50, potom 5:40.
Zaraďovať strides (krátke zrýchlenia na 80-100 m), ktoré zlepšujú techniku.
Ak dosiahnete 400-500 km a cítite sa dobre, môžete skúsiť tempové behy alebo kratšie intervaly, napríklad 4x 200 m svižnejším tempom.
Každý bežec je iný a neexistuje univerzálna hranica. Ak sa pri znižovaní tempa cítite dobre a bez bolesti, postupne pridávajte intenzitu. Ak však cítite únavu alebo diskomfort, radšej pokračujte v pohodlnom tempe a dajte telu viac času na adaptáciu. Trpezlivosť a postupnosť sú kľúčom k dlhodobému pokroku bez zranení.
Každý to už zažil – pocit prechladnutia, bolesť svalov a celková únava, ktorá nás spomaľuje. Čo sa deje v tele a ako urýchliť regeneráciu? A prečo pri prechladnutí cítime bolesť svalov, hoci sme nevykonávali žiadnu fyzickú námahu? Poďme sa na to pozrieť detailnejšie.
Vírusy a baktérie sú mikroorganizmy, ktoré môžu spôsobovať infekčné ochorenia. Napriek tomu, že sa často zamieňajú, ide o úplne odlišné entity s rozdielnou štruktúrou, spôsobom rozmnožovania aj liečbou. Aké sú hlavné rozdiely medzi nimi a ako sa voči nim brániť?
Február je obdobím, keď nás často zasiahne pochmúrne počasie, krátke dni a nedostatok slnečného svetla. Všade je hmla, zima a tma, čo môže mať vplyv na naše fyzické aj duševné zdravie. Naše telo sa cíti unavene a vyčerpane a zdá sa, že mu chýba energia a živelnosť, ktorú ponúka slnečné svetlo.
Sú chvíle, kedy naše telo a svaly dokonale zvládajú fyzický nápor či stres. Vtedy máme zo seba dobrý pocit, naša práce je efektívna a cítime sa celkovo šťastnejší. Ale každý z nás určite zažil aj situácie, kedy naše telo dlhodobo nezvláda požiadavky, ktoré naň kladieme. Vtedy sa telo prirodzene bráni a svaly v ňom nie sú žiadnou výnimkou....
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
