Každý deň sme vystavení nespočetnému množstvu vplyvov, ktoré môžu ohroziť naše zdravie. Väčšinu z nich však ani nezaregistrujeme – postará sa o to náš dokonalý ochranný systém, imunita. Je to neviditeľná armáda, ktorá stráži vnútornú rovnováhu, bojuje s vírusmi, baktériami, toxínmi a aj s vlastnými bunkami, ktoré sa vydajú zlým smerom. Aby mohla fungovať naplno, potrebuje našu podporu – dostatok výživy, oddychu a rovnováhy medzi výkonom a pokojom.
Zdravie nie je len neprítomnosť choroby, ale harmónia tela, mysle a duše.
Špecifická a nešpecifická imunita
Imunitný systém môžeme rozdeliť na dve základné časti.
Nešpecifická, vrodená imunita je našou prvou líniou obrany. Telo ju má už od narodenia a reaguje rýchlo a všeobecne – nezáleží na tom, s akým patogénom sa stretne. Zahŕňa fyzické bariéry ako pokožku a sliznice, ale aj bunkové mechanizmy, ktoré rozpoznávajú a ničia votrelcov.
Špecifická, získaná imunita sa vyvíja počas života. Učí sa rozoznávať konkrétnych nepriateľov a pri opakovanom kontakte reaguje rýchlejšie a účinnejšie. Práve na tomto princípe funguje aj očkovanie – telo sa "zoznámi" s oslabeným patogénom, aby vedelo, ako reagovať, keď sa s ním stretne znova.
Oxidačný stres vzniká, keď je v tele nerovnováha medzi voľnými radikálmi a antioxidantmi. Voľné radikály sú prirodzenou súčasťou metabolizmu, no v nadbytku poškodzujú bunky a urýchľujú starnutie. Antioxidanty – ako vitamíny C a E, polyfenoly z ovocia či zeleného čaju – tento proces spomaľujú a chránia bunky pred poškodením.
Imunita oslabená oxidačným stresom reaguje nevyvážene: buď je príliš pasívna, alebo sa zbytočne aktivuje. Aj preto je dôležité dať telu čas na regeneráciu a nepreťažovať ho dlhodobým stresom, nedostatkom spánku či nadmerným tréningom.
Naša imunita sa vo veľkej miere rodí v črevách. Práve tam sídli až 70 % imunitných buniek. Črevná mikroflóra – bilióny mikroorganizmov žijúcich v súlade s naším telom – ovplyvňuje nielen trávenie, ale aj náladu, energiu a odolnosť voči chorobám.
Rovnováha medzi "dobrými" a "zlými" baktériami je kľúčová. Kvalitná vláknina, fermentované potraviny a občasný pôst podporujú zdravé prostredie v črevách. Naopak, nadmerná konzumácia cukrov, alkoholu a spracovaných potravín túto rovnováhu narúša.
Odolnosť tela nie je len o výžive. Je úzko spätá s našou psychikou. Chronický stres, neustály tlak na výkon a nedostatok spánku oslabujú schopnosť tela reagovať primerane. Imunitný systém potrebuje, aby sme mu dali priestor – dostatok spánku, čerstvý vzduch, dotyk so zemou, smiech a chvíle, keď jednoducho nič nemusíme.
Ako sa telo uvoľní, duša sa usmeje – a s ňou sa usmeje aj imunita.
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Chcete zdieľať?
