"Z krátkodobého hľadiska sme len tak silní, ako je naša intenzita. Z dlhodobého hľadiska sme tak silní, ako je naša konzistentnosť."
Niekedy sa zdá, že všetko závisí od jedného výkonu, jedného momentu, jednej príležitosti. Dáme do toho všetko, sústredíme sa naplno, cítime, ako v nás horí energia, ktorá nás poháňa. Intenzita vie priniesť výsledok. Vie nás posunúť, otvoriť dvere, priniesť úspech či okamžitý efekt. No jej sila je len dočasná. Ako plameň, ktorý síce rýchlo rozžiari priestor, ale bez paliva zhasne.
"Intenzita zapáli plameň, konzistentnosť udrží oheň."
Konzistentnosť je, nenápadná a často nedocenená. Nie je o výbuchoch motivácie, ale o malých krokoch, ktoré sa opakujú. O rozhodnutí vstať, aj keď sa nám nechce. O disciplíne, ktorá preberá kontrolu, keď nadšenie vyprchá. V dlhodobom horizonte je to práve konzistentnosť, ktorá formuje charakter, telo, vzťahy aj úspech.
Intenzita bez konzistentnosti je ako vietor bez smeru – silný, ale rozptýlený. Konzistentnosť bez občasnej intenzity je zase ako pokojná rieka – stála, no bez obrovskej sily zmeny. Život potrebuje oboje. Občas zažiariť a potom trpezlivo budovať. Dať zo seba všetko, keď na tom záleží, ale vedieť aj každý deň spraviť to, čo nás udržuje v pohybe.
Tento princíp sa opakuje všade. V tréningu, kde jeden tvrdý deň nezmení telo, no stovky poctivých tréningov áno. Vo vzťahoch, kde nestačí vášeň, ak chýba pozornosť a prítomnosť. V práci, kde úspech neprichádza cez noc, ale po rokoch úsilia.
Nie je dôležité, ako silno začneme, ale ako vytrvalo kráčame. Pretože cesta, nie chvíľkový výkon, tvorí to, kým sme.
Sú chvíle, kedy naše telo a svaly dokonale zvládajú fyzický nápor či stres. Vtedy máme zo seba dobrý pocit, naša práce je efektívna a cítime sa celkovo šťastnejší. Ale každý z nás určite zažil aj situácie, kedy naše telo dlhodobo nezvláda požiadavky, ktoré naň kladieme. Vtedy sa telo prirodzene bráni a svaly v ňom nie sú žiadnou výnimkou....
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
