Existujú rozhodnutia, pri ktorých si nemôžeme byť istí budúcnosťou, a predsa musíme konať teraz. Túžba po rodine neprichádza s presným plánom. Firma potrebuje človeka, ktorý chýba už dnes, nie o pol roka. Investičná príležitosť nezostane navždy otvorená. A tak sa pýtame sami seba: Ako sa rozhodnúť správne, keď nepoznáme budúcnosť.
Matematika na to ponúka fascinujúce riešenie: Sekretársky problém (Optimal stopping problem). Na prvý pohľad suchý názov, no v skutočnosti ide o jeden z najľudskejších problémov vôbec. Strach z ľutovania. Obavy, že existuje niekto lepší. Pochybnosti, či sme sa rozhodli dobre.
Sekretársky problém ukazuje, že aj keď nevidíme všetky možnosti dopredu, existuje spôsob, ako sa rozhodovať múdro. A že rozhodnutie nemusí byť trápenie.
"Nie je dôležité vidieť všetko. Stačí poznať dosť."
Ako tento princíp funguje
Predstavme si, že kandidáti alebo príležitosti prichádzajú v náhodnom poradí. Nemôžeme sa vrátiť späť a povedať si: pred dvoma mesiacmi to bolo vlastne lepšie. Život takto nefunguje. Musíme sa rozhodovať tu a teraz.
Matematicky najvýhodnejšie je najprv určitý čas iba pozorovať, porovnávať, vytvoriť si referenciu. A potom prijať prvú možnosť, ktorá v nás prekoná všetky dovtedajšie skúsenosti. V klasickej verzii ide o približne 37% všetkých kandidátov. Prvá tretina nás učí, zvyšok života rozhoduje.
Etická a ľudská rovina
Je jasné, že pri vzťahoch nejde o hodnotenie ľudí ako čísel. Nie sme databázy, ale bytosti s túžbou po bezpečí, láske a prijatí. Tento model nás však nevyzýva, aby sme boli chladní. Naopak. Hovorí, aby sme si dali čas spoznať samých seba aj ľudí okolo. Aby sme sa nevrhali do záväzku len zo strachu, že inak zostaneme sami. Aby sme si netvorili ilúziu, že vždy existuje ešte niečo lepšie, a tak nikdy neprijmeme nič dobré.
V biznise je tento model priamočiarejší. Dáva jasný rámec, šetrí nervy a peniaze. Umožňuje selektovať, porovnať a konať s menším rizikom.
V pozadí stojí matematika, ktorá analyzuje budúci prínos oproti okamžitému zisku. Dynamické programovanie dokáže rozdeliť situáciu na menšie rozhodovacie kroky. Bellmanova rovnica opisuje, aká je najväčšia možná očakávaná odmena v každom momente. Ak je hodnota pokračovania vyššia než okamžitá odmena za zastavenie, oplatí sa počkať. Ak nie, je čas sa rozhodnúť.
Pri sekretárskom probléme sa často využíva aj pravdepodobnostný algoritmus, ktorý hľadá optimálny bod zastavenia – teda moment, keď je šanca nájsť lepšieho kandidáta už menšia než riziko, že premeškáme ideálneho.
Tento prístup nie je o číslach, ale o pokoji. O tom, že naše rozhodnutie môže byť opreté o múdrosť, nie chaos.
Mnohí tento princíp používame bez toho, aby sme o tom vedeli.
Keď hľadáme parkovacie miesto, netúžime po tom prvom, ale po najlepšom možnom v rozumnom čase.
Pri predaji domu nechceme prijať prvú ponuku, ale tiež nechceme prísť o dobrú príležitosť prílišným čakaním.
A rovnako funguje hľadanie práce, prenájmu či vzťahu. Najprv sa učíme, až potom sa rozhodujeme.
Myšlienka, ktorá uvoľňuje tlak
Sekretársky problém neprikazuje sledovať striktne percentá. Pomáha však pochopiť, že rozhodovanie nemusí byť lotéria. Najprv spoznať možnosti, potom urobiť pevné rozhodnutie. Nie preto, že je perfektné, ale preto, že je naše.
Najlepšie rozhodnutie možno nie je to, ktoré maximalizuje budúcnosť, ale to, ktoré prináša pochopenie, poznanie a pokoj do prítomnosti.
Sú chvíle, kedy naše telo a svaly dokonale zvládajú fyzický nápor či stres. Vtedy máme zo seba dobrý pocit, naša práce je efektívna a cítime sa celkovo šťastnejší. Ale každý z nás určite zažil aj situácie, kedy naše telo dlhodobo nezvláda požiadavky, ktoré naň kladieme. Vtedy sa telo prirodzene bráni a svaly v ňom nie sú žiadnou výnimkou....
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
