René Magritte namaľoval obraz fajky a pod ňu napísal "Toto nie je fajka". Jednoduchá veta, ktorá otriasla istotou videného. Pretože obraz, akokoľvek presný, nikdy nie je vecou samotnou. A rovnako aj my často zamieňame to, čo vidíme, za to, čo je skutočné. Poďme sa na to spolu pozrieť.
"Obraz nie je vec, ako slovo nie je skutočnosť."
Telo je naším domovom, odrazom starostlivosti, pohybu aj pokoja. Je pravda, že sa doň zapisuje, ako sa o seba staráme. No obraz, ktorý o sebe vidíme, nikdy nevystihne celú podstatu. Skutočné zdravie či vitalita sa neodohrávajú pred zrkadlom, ale v prežitku – v tom, ako telo dýcha, ako sa uvoľní, keď mu dovolíme cítiť. Vzhľad je dôsledok, nie až tak cieľ.
Na obrazovke vidíme výber, nie život. Každá fotografia, každý príspevok je len zlomok reality – upravený, osvetlený, načasovaný. Skutočný človek existuje medzi riadkami, v tichu, ktoré sa nezmestí do rámu. Čím viac sa porovnávame s obrazmi, tým ďalej sme od skutočnosti.
Slová sú mostom medzi vnútornými svetmi. Môžu byť presné, no nikdy nie úplné. Hovoríme "rozumiem", no často počujeme len svoj vlastný obraz významu. Skutočné pochopenie nevzniká z hovorenia, ale z prítomnosti – z ticha, z pohľadu, z vety, ktorú nie je potrebné dopovedať.
Každý z nás žije obklopený symbolmi – slovami, obrazmi, predstavami. Ale nezabúdajme, že život sa nedeje v symboloch. Deje sa v prežitku. V okamihu, keď sa dotknete zeme bosou nohou, keď sa pozriete na človeka a nehodnotíte, len vnímate. Tam začína skutočnosť.
Skúsme si dnes uvedomiť, kedy pozeráme na obraz a kedy na život samotný. Vyberme si ten druhý – aj keď je možno menej dokonalý, no oveľa živší.
Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie je dnes považovaná za jeden z najspoľahlivejších ukazovateľov regenerácie organizmu. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nie len na to, čo robíme, ale aj na to,...
"Aj tí, ktorí hovoria, že im prekáža polarizácia, často netúžia po zmieri, ale po víťazstve." hovorí sociológ Pavol Baboš.
Veľmi ma zaujala táto veta. Prečo je to tak? Čo sa v nás deje, keď sa púšťame do hádky a nechceme ju ukončiť, kým "nemáme pravdu"?
V dnešnom svete, ktorý je plný snahy o dokonalosť, často zabúdame, že skutočná hodnota spočíva v našej autentickosti. Dokonalosť sa síce môže zdať atraktívna, ale nie je tým, čo nás naozaj priťahuje, ani čo nás skutočne posúva vpred. Ľudia sa netúžia pozerať na nereálne ideály, ale na niečo, čo je skutočné, odvážne a ľudské.
Veľa psychologických smerov kladie dôraz na detstvo a na to, ako ovplyvnilo náš život, vzťahy a osobnosť. Mnohí ľudia sa preto prirodzene pýtajú, čo všetko si z detstva nesú a kde hľadať príčiny svojich súčasných pocitov a reakcií. Možno ste si však aj vy všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr.
Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Vytrvalostný šport sa nezaobíde bez správne nastavenej výživy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje výkon aj regeneráciu, je príjem sacharidov počas výkonu. Ak jazdíte 3 až 5 hodín a viac, je rozdiel, či prijmete 40 g sacharidov za hodinu, alebo sa dokážete bez problémov dostať na 90 až 120 g/h. Rozdiel môže byť nie len vo výkone, ale aj...
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Chcete zdieľať?
