V bežnej praxi sa pojmy mobilita a flexibilita používajú ako synonymá, hoci predstavujú dva odlišné princípy pohybu. Mnoho ľudí verí, že ak sú "poddajní" alebo sa ľahko natiahnu, majú dobrú mobilitu. Flexibilita však sama o sebe ešte neznamená, že telo dokáže pohyb vykonať stabilne, silovo a kontrolovane.
"Flexibilita je schopnosť natiahnuť sa. Mobilita je schopnosť sa hýbať."
Čo je flexibilita
Flexibilita označuje rozsah, v akom sa dokáže sval natiahnuť. Je to pasívna schopnosť – to znamená, že sval sa môže dostať do určitej polohy aj vtedy, keď mu k tomu pomáha externá sila, partner alebo gravitácia. Flexibilita má význam pre elasticitu tkanív a môže prispieť k príjemnému pocitu uvoľnenia, avšak sama osebe nezaručuje kvalitný pohyb.
Človek môže byť flexibilný, no pritom mať slabú kontrolu nad pohybom alebo nedostatočnú stabilitu kĺbov. Vtedy vzniká vyššie riziko preťaženia či zranení.
Čo je mobilita
Mobilita predstavuje schopnosť vykonať pohyb v plnom rozsahu kontrolovane, aktívne a so zapojením potrebnej sily. Ide o spojenie rozsahu pohybu, svalovej sily, koordinácie a schopnosti stabilizovať kĺb v každom bode rozsahu.
Mobilita je teda aktívna schopnosť. Kým flexibilita hovorí o tom, kam sa "dostane" sval, mobilita hovorí o tom, ako sa telo vie v danom rozsahu skutočne hýbať. Pri dobrej mobilite človek nielen dosiahne polohu, ale v nej aj aktívne pracuje.
Najčastejšie omyly pri tréningu flexibility a mobility
Mnohí ľudia sa domnievajú, že čím viac sa naťahujú, tým lepší bude ich pohyb. Nadmerná pasívna flexibilita však bez adekvátnej sily môže viesť k nestabilite. Rovnako bežný omyl je presvedčenie, že mobilita je len "druh strečingu". Mobilita je v skutočnosti kombinácia kontroly, sily a aktívneho pohybu, nie len preťahovania.
Pre udržateľný a zdravý pohyb je potrebná rovnováha medzi flexibilitou a mobilitou, pričom mobilita má zásadnejší vplyv na funkčnosť tela.
Flexibilita je pasívna.
Mobilita je aktívna.
Flexibilita hovorí o tom, ako ďaleko sa tkanivo natiahne.
Mobilita určuje, ako ďaleko sa dokáže hýbať celý segment tela.
Flexibilita nevyžaduje silu.
Mobilita silu vyžaduje.
Flexibilita sama o sebe nezlepšuje kvalitu pohybu.
Mobilita buduje schopnosť pohyb vykonať stabilne, bezpečne a efektívne.
Ak má človek pocit "tuhosti", je unavený po práci, má vysoký tonus alebo sedavý životný štýl, flexibilita môže priniesť prvotné uvoľnenie.
Ak však chce zlepšiť funkčný pohyb, techniku tréningu, rozsahy v drepe, výpadoch či tlakoch, alebo chce predchádzať zraneniam, prioritou je mobilita.
V praxi je ideálne kombinovať obe schopnosti, pričom mobilita má výraznejší vplyv na to, ako telo funguje v každodenných situáciách aj v športovej záťaži. Mobilné telo sa hýbe plynule, stabilne a bez zbytočného preťaženia. Flexibilné telo sa natiahne. Mobilné telo sa hýbe.
Možno práve vtedy, keď sa rozsah pohybu spojí s aktívnou silou, pocíti človek v tele istotu a slobodu, ktorá vzniká z prirodzenej plynulosti pohybu.
Každý deň sme vystavení nespočetnému množstvu vplyvov, ktoré môžu ohroziť naše zdravie. Väčšinu z nich však ani nezaregistrujeme – postará sa o to náš dokonalý ochranný systém, imunita. Je to neviditeľná armáda, ktorá stráži vnútornú rovnováhu, bojuje s vírusmi, baktériami, toxínmi a aj s vlastnými bunkami, ktoré sa vydajú zlým smerom. Aby mohla...
Byť silným a suverénnym človekom neznamená mať navrch nad ostatnými. Nejde o snahu pôsobiť neotrasiteľne alebo o to, kto má posledné slovo. Skutočná sila a vnútorná suverenita sa rodí z rovnováhy medzi tým, čo cítime, ako konáme a aké hodnoty v živote nasledujeme.
Keď sa človek pripravuje na beh v teréne alebo dlhšie preteky, prirodzene si položí otázku: je pre telo lepšie odbehnúť niekoľkokrát do týždňa kratšie vzdialenosti, alebo zaradiť aj dlhší beh? Odpoveď závisí od toho, na čo sa chcete zamerať – či na kardiovaskulárnu kondíciu, alebo na odolnosť svalov a šliach.
Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie je dnes považovaná za jeden z najspoľahlivejších ukazovateľov regenerácie organizmu. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nie len na to, čo robíme, ale aj na to,...
"Aj tí, ktorí hovoria, že im prekáža polarizácia, často netúžia po zmieri, ale po víťazstve." hovorí sociológ Pavol Baboš.
Veľmi ma zaujala táto veta. Prečo je to tak? Čo sa v nás deje, keď sa púšťame do hádky a nechceme ju ukončiť, kým "nemáme pravdu"?
V dnešnom svete, ktorý je plný snahy o dokonalosť, často zabúdame, že skutočná hodnota spočíva v našej autentickosti. Dokonalosť sa síce môže zdať atraktívna, ale nie je tým, čo nás naozaj priťahuje, ani čo nás skutočne posúva vpred. Ľudia sa netúžia pozerať na nereálne ideály, ale na niečo, čo je skutočné, odvážne a ľudské.
Veľa psychologických smerov kladie dôraz na detstvo a na to, ako ovplyvnilo náš život, vzťahy a osobnosť. Mnohí ľudia sa preto prirodzene pýtajú, čo všetko si z detstva nesú a kde hľadať príčiny svojich súčasných pocitov a reakcií. Možno ste si však aj vy všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr.
Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Vytrvalostný šport sa nezaobíde bez správne nastavenej výživy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje výkon aj regeneráciu, je príjem sacharidov počas výkonu. Ak jazdíte 3 až 5 hodín a viac, je rozdiel, či prijmete 40 g sacharidov za hodinu, alebo sa dokážete bez problémov dostať na 90 až 120 g/h. Rozdiel môže byť nie len vo výkone, ale aj...
Chcete zdieľať?
