V bežnej praxi sa pojmy mobilita a flexibilita používajú ako synonymá, hoci predstavujú dva odlišné princípy pohybu. Mnoho ľudí verí, že ak sú "poddajní" alebo sa ľahko natiahnu, majú dobrú mobilitu. Flexibilita však sama o sebe ešte neznamená, že telo dokáže pohyb vykonať stabilne, silovo a kontrolovane.
"Flexibilita je schopnosť natiahnuť sa. Mobilita je schopnosť sa hýbať."
Čo je flexibilita
Flexibilita označuje rozsah, v akom sa dokáže sval natiahnuť. Je to pasívna schopnosť – to znamená, že sval sa môže dostať do určitej polohy aj vtedy, keď mu k tomu pomáha externá sila, partner alebo gravitácia. Flexibilita má význam pre elasticitu tkanív a môže prispieť k príjemnému pocitu uvoľnenia, avšak sama osebe nezaručuje kvalitný pohyb.
Človek môže byť flexibilný, no pritom mať slabú kontrolu nad pohybom alebo nedostatočnú stabilitu kĺbov. Vtedy vzniká vyššie riziko preťaženia či zranení.
Čo je mobilita
Mobilita predstavuje schopnosť vykonať pohyb v plnom rozsahu kontrolovane, aktívne a so zapojením potrebnej sily. Ide o spojenie rozsahu pohybu, svalovej sily, koordinácie a schopnosti stabilizovať kĺb v každom bode rozsahu.
Mobilita je teda aktívna schopnosť. Kým flexibilita hovorí o tom, kam sa "dostane" sval, mobilita hovorí o tom, ako sa telo vie v danom rozsahu skutočne hýbať. Pri dobrej mobilite človek nielen dosiahne polohu, ale v nej aj aktívne pracuje.
Najčastejšie omyly pri tréningu flexibility a mobility
Mnohí ľudia sa domnievajú, že čím viac sa naťahujú, tým lepší bude ich pohyb. Nadmerná pasívna flexibilita však bez adekvátnej sily môže viesť k nestabilite. Rovnako bežný omyl je presvedčenie, že mobilita je len "druh strečingu". Mobilita je v skutočnosti kombinácia kontroly, sily a aktívneho pohybu, nie len preťahovania.
Pre udržateľný a zdravý pohyb je potrebná rovnováha medzi flexibilitou a mobilitou, pričom mobilita má zásadnejší vplyv na funkčnosť tela.
Flexibilita je pasívna.
Mobilita je aktívna.
Flexibilita hovorí o tom, ako ďaleko sa tkanivo natiahne.
Mobilita určuje, ako ďaleko sa dokáže hýbať celý segment tela.
Flexibilita nevyžaduje silu.
Mobilita silu vyžaduje.
Flexibilita sama o sebe nezlepšuje kvalitu pohybu.
Mobilita buduje schopnosť pohyb vykonať stabilne, bezpečne a efektívne.
Ak má človek pocit "tuhosti", je unavený po práci, má vysoký tonus alebo sedavý životný štýl, flexibilita môže priniesť prvotné uvoľnenie.
Ak však chce zlepšiť funkčný pohyb, techniku tréningu, rozsahy v drepe, výpadoch či tlakoch, alebo chce predchádzať zraneniam, prioritou je mobilita.
V praxi je ideálne kombinovať obe schopnosti, pričom mobilita má výraznejší vplyv na to, ako telo funguje v každodenných situáciách aj v športovej záťaži. Mobilné telo sa hýbe plynule, stabilne a bez zbytočného preťaženia. Flexibilné telo sa natiahne. Mobilné telo sa hýbe.
Možno práve vtedy, keď sa rozsah pohybu spojí s aktívnou silou, pocíti človek v tele istotu a slobodu, ktorá vzniká z prirodzenej plynulosti pohybu.
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Chcete zdieľať?
