Keď sa človek pripravuje na beh v teréne alebo dlhšie preteky, prirodzene si položí otázku: je pre telo lepšie odbehnúť niekoľkokrát do týždňa kratšie vzdialenosti, alebo zaradiť aj dlhší beh? Odpoveď závisí od toho, na čo sa chcete zamerať – či na kardiovaskulárnu kondíciu, alebo na odolnosť svalov a šliach.
Adaptácia šliach a svalov potrebuje pravidelnosť
Šľachy, väzy a svaly reagujú na zaťaženie trochu inak než srdce a pľúca. Zatiaľ čo kardio systém si pomerne rýchlo zvyká na vyššiu záťaž, šľachy potrebujú konzistentné a opakované podnety. To znamená, že častejšie kratšie behy v rozsahu 10–15 kilometrov sú vhodné na budovanie ich odolnosti, pretože nedochádza k nadmernému poškodeniu, ktoré by si vyžiadalo dlhú regeneráciu.
Výhoda kratších behov
Kratšie behy umožňujú:
rýchlejšie zotavenie, takže môžete trénovať častejšie,
opakovanú stimuláciu šliach a svalov, ktorá podporuje ich spevnenie,
menšie riziko zranenia v porovnaní s dlhým behom, ak ešte nie ste naň pripravení.
Dlhý beh má však svoje nezastupiteľné miesto. Šľachy a svaly sa musia naučiť zniesť aj dlhšie trvajúcu únavu a kumulatívne zaťaženie, ktoré na kratšom tréningu nezažijete. Preto je vhodné zaradiť dlhší beh, napríklad 18–21 km, raz za dva až tri týždne. Takýto tréning vás pripraví na preteky alebo dlhší výjazd, ale je dôležité dať telu následne dostatok času na regeneráciu.
Kľúčom je optimálne poškodenie – také, ktoré vyvolá adaptačný proces, no neodstaví vás z tréningu na týždeň. Zvyčajne by ste mali byť schopní zregenerovať do 48 až 72 hodín. Ak cítite svaly a šľachy stuhnuté ešte na štvrtý deň, pravdepodobne bol tréning príliš intenzívny alebo dlhý.
Najlepšia stratégia je preto kombinácia: častejšie kratšie behy, ktoré dávajú šľachám a svalom pravidelný podnet, a občasný dlhší beh, ktorý ich pripraví na dlhšiu záťaž. Takýmto spôsobom dosiahnete rovnováhu medzi adaptáciou a regeneráciou a vyhnete sa zbytočným zraneniam.
Keď budete nabudúce stáť pred rozhodnutím, či pridať pár kilometrov navyše, alebo zostať pri kratšej trase, myslite na to, že šľachy milujú pravidelnosť a postupnosť.
Nie je to o jednom hrdinskom tréningu, ale o tisíckach krokov, ktoré si vaše telo zapamätá a vráti vám v podobe sily a odolnosti.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Chcete zdieľať?
