Takmer každý deň sa stretávam pri svojej práci s tým ako stres dokáže ovplyvňovať naše telo. Často si ho však ani neuvedomujeme. Napätie, ktoré v tele vzniká, môže byť tak jemné, že ho jednoducho ignorujeme. No aj mierne, dlhodobé napätie svalov má svoj vplyv na celkové zdravie. Psychický stres sa premieta do nášho tela, ovplyvňuje svalový tonus a bráni nám v skutočnom uvoľnení.
Stres sa neprejavuje vždy iba zrýchleným tepom, potením alebo nervozitou. Môže sa skrývať v napätí ramien, stiahnutí čeľuste či v miernom tlaku na hrudi. Postupne si telo zvyká na toto napätie ako na normálny stav a my si prestávame uvedomovať, že nie sme skutočne uvoľnení. Takéto dlhodobé napätie môže viesť k bolestiam chrbtice, hlavy alebo dokonca tráviacim ťažkostiam.
Prvým krokom k zmene je všimnúť si, ako sa cítime. Je dôležité venovať pozornosť vlastnému telu a vnímať, kedy je napäté. Pomôcť môžu jednoduché otázky: Ako sa dnes cítim? Mám uvoľnené ramená? Dýcham plynulo? Nezadržiavam dych? Nepreťahujem zbytočne svaly na krku alebo chrbte? Už len samotné uvedomenie si napätia môže viesť k jeho čiastočnému uvoľneniu.
Cielená práca na odbúravaní napätia je nevyhnutná. Pomôcť môžu dychové cvičenia, progresívna svalová relaxácia alebo jednoduché natiahnutie tela počas dňa. Meditácia a vedomé uvoľňovanie svalov pred spaním môžu znížiť chronické napätie. Dôležité je tiež vytvoriť si denné návyky, ktoré podporujú fyzické aj mentálne uvoľnenie.
Stres je prirodzenou súčasťou života, no nemusí nás ovládať. Niekedy je potrebné byť v strehu a reagovať, no rovnako dôležité je vedieť vypnúť. Byť v napätí, keď to nie je potrebné, znamená plytvanie energiou. Kľúčom k vyrovnanejšiemu životu je naučiť sa všímať si napätie v tele, pracovať na jeho uvoľnení a brať život s väčšou ľahkosťou. Pretože uvoľnené telo znamená pokojnejšiu myseľ.
Malé kroky vedú k veľkým výsledkom. Pokračujeme spolu v ďalšom článku.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Chcete zdieľať?
