Rozhodli ste sa začať cvičiť a neviete, ako na to. Premýšľate, kde začať, aké cviky si vybrať a ako často trénovať. Je prirodzené cítiť miernu neistotu, najmä ak ste doteraz silový tréning nerobili alebo ste ho robili len občas. Tento článok je určený pre bežnú populáciu, ktorá chce byť fit, mobilná a primerane silná – bez extrémnych výkonov,...

Silový tréning je dnes jednou z najviac podceňovaných foriem pohybu, hoci ide o najúčinnejší nástroj na podporu zdravia, funkčnosti aj dlhovekosti. Mnohí ľudia uprednostňujú skupinové kruhové tréningy či aeróbne aktivity v domnení, že práve tie im prinesú najrýchlejší progres. Pravdou však je, že ak sa silový tréning vykonáva správne a poctivo,...

V bežnej praxi sa pojmy mobilita a flexibilita používajú ako synonymá, hoci predstavujú dva odlišné princípy pohybu. Mnoho ľudí verí, že ak sú "poddajní" alebo sa ľahko natiahnu, majú dobrú mobilitu. Flexibilita však sama o sebe ešte neznamená, že telo dokáže pohyb vykonať stabilne, silovo a kontrolovane.

Rovnováha a stabilita patria medzi najčastejšie zamieňané pojmy vo svete fitness. Mnohí klienti sa domnievajú, že keď stoja na nestabilnej podložke, automaticky posilňujú "stabilizačné svaly". V skutočnosti však rovnováha a stabilita predstavujú dva odlišné mechanizmy tela, ktoré sa trénujú rozdielnymi spôsobmi a prinášajú aj rozdielne výsledky.

Mnoho cvičiacich sa po čase začne zamýšľať, ako si tréning spestriť, zefektívniť alebo jednoducho zrýchliť. Jednou z možností je striedanie dvoch cvikov bez klasickej pauzy – teda odcvičiť sériu jedného cviku a hneď prejsť na druhý. Napríklad bench press a bulharský drep. Na prvý pohľad ide o jednoduchý spôsob, ako "ušetriť čas a zvýšiť intenzitu",...

Keď sa človek pripravuje na beh v teréne alebo dlhšie preteky, prirodzene si položí otázku: je pre telo lepšie odbehnúť niekoľkokrát do týždňa kratšie vzdialenosti, alebo zaradiť aj dlhší beh? Odpoveď závisí od toho, na čo sa chcete zamerať – či na kardiovaskulárnu kondíciu, alebo na odolnosť svalov a šliach.

Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.

V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.

Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.

Každý bežec, ktorý si buduje základnú vytrvalosť, skôr či neskôr začne premýšľať, kedy je vhodné zaradiť do tréningu rýchlostné úseky. Neexistuje jednoznačné pravidlo, ale skúsenosti trénerov ukazujú, že pred zvyšovaním intenzity by mal mať bežec stabilnú základňu v podobe pravidelných behov.