Rovnováha a stabilita patria medzi najčastejšie zamieňané pojmy vo svete fitness. Mnohí klienti sa domnievajú, že keď stoja na nestabilnej podložke, automaticky posilňujú "stabilizačné svaly". V skutočnosti však rovnováha a stabilita predstavujú dva odlišné mechanizmy tela, ktoré sa trénujú rozdielnymi spôsobmi a prinášajú aj rozdielne výsledky.
"Rovnováha je reakcia tela na svet okolo, stabilita je reakcia tela na silu, ktorá naň pôsobí."
Čo je rovnováha
Rovnováha je schopnosť tela udržať polohu bez pádu. Ide o jemnú koordináciu medzi zrakom, propriocepciou a vnútorným uchom. Rovnováha nevyžaduje veľkú silu, ale vyžaduje presnosť reakcií. Trénuje sa najmä prostredníctvom balančných cvikov, státia na jednej nohe či práce na labilných plochách. Tieto aktivity stimuluje nervový systém, aby rýchlejšie a efektívnejšie reagoval na malé zmeny v prostredí.
Čo je stabilita
Stabilita predstavuje schopnosť kĺbu či segmentu tela odolávať tlaku alebo záťaži bez straty svojej pozície. Je to kombinácia sily, kontroly a správnych pohybových vzorcov. Stabilita vzniká vtedy, keď svaly vedia vytvoriť dostatočnú oporu pre kostru pri rôznych typoch pohybu – drepy, výpady, tlaky či ťahy. Stabilita sa nebuduje na nestabilnej podložke, ale v prostredí, ktoré umožňuje progresívne posilňovanie.
Najčastejšie omyly pri cvičení
Veľmi rozšírený omyl spočíva v predstave, že cvičenie na BOSU či iných balančných pomôckach automaticky posilní jadro tela alebo stabilitu kĺbov. Tieto cviky sú výborné na zlepšenie rovnováhy, avšak len minimálne ovplyvňujú silu potrebnú na stabilitu. Aby kĺb získal pevnú oporu, musí byť svalová štruktúra dostatočne silná a trénovaná v podmienkach, ktoré umožňujú kontrolovaný rast sily.
Rovnováha je koordinácia nervového systému.
Stabilita je sila a kontrola svalov.
Rovnováha reaguje na zmeny prostredia.
Stabilita reaguje na mechanickú záťaž.
Rovnováha sa zlepšuje tréningom jemných reakcií.
Stabilita sa zlepšuje silovým tréningom.
Tieto dva pojmy spolu úzko súvisia, no nedajú sa navzájom nahradiť. Stabilita poskytuje telu pevný základ, z ktorého môže rovnováha čerpať. Keď je telo príliš slabé, rovnovážny tréning sa stáva len hrou bez skutočného účinku na dlhodobú kvalitu pohybu.
Výber medzi tréningom rovnováhy a stability závisí od toho, čo telo potrebuje. Ak človek stráca istotu pri chôdzi, často zakopáva, má oslabenú propriocepciu alebo prekonal zranenie členka či kolena, je vhodné začať rovnovážnym tréningom.
Ak má slabé svaly, nedokáže udržať neutrálnu polohu chrbtice pri základných pohyboch, kolená mu padajú dovnútra alebo pociťuje dlhodobú záťaž kĺbov, prioritou je stabilita budovaná silovým tréningom.
V ideálnom prípade obe zložky tvoria jeden celok: sila vytvára pevné základy a rovnováha prináša plynulosť a istotu pri pohybe. Keď sa tieto dva princípy spoja, človek sa hýbe prirodzene, efektívne a bez zbytočného napätia – ako telo, ktoré vie dôverovať samo sebe.
A možno práve vtedy, keď sa telo stane pevné aj citlivé zároveň, pocíti človek pri pohybe tú zvláštnu ľahkosť, v ktorej sa sila a rovnováha stretnú v jednom okamihu.
Sú chvíle, kedy naše telo a svaly dokonale zvládajú fyzický nápor či stres. Vtedy máme zo seba dobrý pocit, naša práce je efektívna a cítime sa celkovo šťastnejší. Ale každý z nás určite zažil aj situácie, kedy naše telo dlhodobo nezvláda požiadavky, ktoré naň kladieme. Vtedy sa telo prirodzene bráni a svaly v ňom nie sú žiadnou výnimkou....
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
