Niekedy sú to práve malé zmeny, ktoré prinášajú citeľný rozdiel. Poradie, v akom jeme potraviny počas jedla, patrí medzi tie nenápadné detaily, ktoré môžu mať prekvapivo pozitívny vplyv na naše telo aj energiu.
Možno ste už zažili pocit útlmu alebo ospalosti po obede, najmä ak ste jedli niečo sladké, rýchle alebo na báze bieleho pečiva. Ale čo ak by sa to dalo ovplyvniť bez zložitých pravidiel, len jednoduchou zmenou poradia?
"Poradie jedla je ako rytmus — keď ho chytíte, telo hrá s vami, nie proti vám."
Čo sa deje, keď začnete jedlo bielkovinami a zeleninou
Ak najprv zjete potraviny bohaté na bielkoviny a vlákninu — napríklad mäso, rybu, vajíčka či zeleninu — a sacharidy si necháte až na neskôr, telo ich spracuje pomalšie. Glykemická krivka, teda hladina cukru v krvi, tak nestúpa prudko, ale pozvoľna. Výsledok? Stabilnejšia energia, menšia chuť na sladké a menej výrazný pocit únavy po jedle.
Zelenina pritom zohráva dôležitú rolu aj tým, že vláknina v nej funguje ako ochranná bariéra — spomaľuje vstrebávanie cukrov a pomáha udržiavať rovnováhu trávenia.
A čo keď začnete sacharidmi?
Naopak, ak jedlo odštartujete chlebom s lekvárom, zemiakmi alebo ryžou, sacharidy sa rýchlo vstrebú do krvi. Telo reaguje silnejším výkyvom inzulínu a následným poklesom cukru. Tento prudký nárast a následný prepad môže viesť k únave, podráždenosti alebo potrebe ďalšieho "nakopnutia" — čo často končí ďalším kúskom niečoho sladkého.
Aj keď poradie jedla nie je dôležitejšie než celkový príjem kalórií a zloženie jedál, v niektorých prípadoch má reálny vplyv:
– keď sa často cítite unavene po jedle,
– ak máte prediabetes, inzulínovú rezistenciu alebo sa snažíte o stabilnejšiu váhu,
– pri jedlách s vyšším obsahom rýchlych sacharidov.
Poradie potravín je jednoduchý spôsob, ako "spomaliť" jedlo bez toho, aby ste si ho museli odopierať.
Pri zostavovaní jedla môžete skúsiť tento prirodzený sled:
Zelenina a bielkoviny (napríklad šalát s vajíčkom, tvaroh s paradajkou, mäso so zeleninou),
Potom komplexné sacharidy (zemiaky, ryža, chlieb),
A ak treba, až na konci niečo sladké (napríklad lekvár, ovocie alebo malý dezert).
Tento postup neznamená, že sa jedlo musí jesť oddelene. Ide skôr o to, s čím začínate a čo sa do tela dostane ako prvé.
"Aj malé rozhodnutia pri stole môžu meniť veľké veci v tele."
Niekedy stačí zmeniť poradie — nie celý jedálniček
Často sa zameriavame na to, čo jeme, ale zabúdame na to, ako a v akom poradí to jeme. A práve v tom môže byť rozdiel medzi ťažkým poobedím a pocitom ľahkosti. Skúste si pri najbližšom obede najprv dať pár súst bielkoviny a zeleniny — telo vám možno poďakuje viac, než čakáte.
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Chcete zdieľať?
