Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Mnohí sa pýtajú: má zmysel hľadať? Alebo je lepšie uvoľniť sa, robiť si svoje a počkať, kým si nás láska nájde sama? Možno pravda nie je ani v tlačení, ani v pasívnom čakaní. Možno je v tom, že človek žije naplno, ale zostáva vnímavý. Nie na každý dotyk, ale na ten, ktorý cíti hlbšie.
Niektoré stretnutia v živote akoby boli "napísané". Nie ako pevne stanovený osud, ale ako možnosť, ktorá prichádza vtedy, keď sme pripravení. Keď sme naladení na to, aby sme ju vôbec spoznali. To, čo s ňou urobíme, už je na nás. A práve v tom je skutočná sloboda.
Je v poriadku mať zmiešané pocity. Byť spokojný aj sám, no zároveň túžiť po spojení. Je zdravé neupínať sa na vzťah, ale zároveň si ho priať. A je úplne prirodzené, že nie vždy veríme, že môže prísť niečo takmer perfektné. No táto pochybnosť je len dôkazom toho, že túžime po niečom ozajstnom.
Keď človek túži po vzťahu, ktorý je postavený na pokoji, pohode, podpore, inšpirácii, porozumení a dôvere – túži po niečom veľmi zrelom. A práve taký vzťah sa nebuduje z nedostatku, ale zo sily. Neprichádza ako blesk, ale ako tichá blízkosť, ktorá zrazu dáva zmysel.
Dôvera v pokoj je prvý krok k blízkosti, ktorá nezraňuje.
Každý to už zažil – pocit prechladnutia, bolesť svalov a celková únava, ktorá nás spomaľuje. Čo sa deje v tele a ako urýchliť regeneráciu? A prečo pri prechladnutí cítime bolesť svalov, hoci sme nevykonávali žiadnu fyzickú námahu? Poďme sa na to pozrieť detailnejšie.
Vírusy a baktérie sú mikroorganizmy, ktoré môžu spôsobovať infekčné ochorenia. Napriek tomu, že sa často zamieňajú, ide o úplne odlišné entity s rozdielnou štruktúrou, spôsobom rozmnožovania aj liečbou. Aké sú hlavné rozdiely medzi nimi a ako sa voči nim brániť?
Február je obdobím, keď nás často zasiahne pochmúrne počasie, krátke dni a nedostatok slnečného svetla. Všade je hmla, zima a tma, čo môže mať vplyv na naše fyzické aj duševné zdravie. Naše telo sa cíti unavene a vyčerpane a zdá sa, že mu chýba energia a živelnosť, ktorú ponúka slnečné svetlo.
Sú chvíle, kedy naše telo a svaly dokonale zvládajú fyzický nápor či stres. Vtedy máme zo seba dobrý pocit, naša práce je efektívna a cítime sa celkovo šťastnejší. Ale každý z nás určite zažil aj situácie, kedy naše telo dlhodobo nezvláda požiadavky, ktoré naň kladieme. Vtedy sa telo prirodzene bráni a svaly v ňom nie sú žiadnou výnimkou....
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
