Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Mnohí sa pýtajú: má zmysel hľadať? Alebo je lepšie uvoľniť sa, robiť si svoje a počkať, kým si nás láska nájde sama? Možno pravda nie je ani v tlačení, ani v pasívnom čakaní. Možno je v tom, že človek žije naplno, ale zostáva vnímavý. Nie na každý dotyk, ale na ten, ktorý cíti hlbšie.
Niektoré stretnutia v živote akoby boli "napísané". Nie ako pevne stanovený osud, ale ako možnosť, ktorá prichádza vtedy, keď sme pripravení. Keď sme naladení na to, aby sme ju vôbec spoznali. To, čo s ňou urobíme, už je na nás. A práve v tom je skutočná sloboda.
Je v poriadku mať zmiešané pocity. Byť spokojný aj sám, no zároveň túžiť po spojení. Je zdravé neupínať sa na vzťah, ale zároveň si ho priať. A je úplne prirodzené, že nie vždy veríme, že môže prísť niečo takmer perfektné. No táto pochybnosť je len dôkazom toho, že túžime po niečom ozajstnom.
Keď človek túži po vzťahu, ktorý je postavený na pokoji, pohode, podpore, inšpirácii, porozumení a dôvere – túži po niečom veľmi zrelom. A práve taký vzťah sa nebuduje z nedostatku, ale zo sily. Neprichádza ako blesk, ale ako tichá blízkosť, ktorá zrazu dáva zmysel.
Dôvera v pokoj je prvý krok k blízkosti, ktorá nezraňuje.
Ráno som otvoril dvere. Namiesto šedivej reality všedného dňa ma privítala biela, tichá perina. Sneh. V tej chvíli ticha som si uvedomil, že príroda nie je len kulisou nášho života – je tým najlepším, najtrpezlivejším a najúprimnejším koučom, akého môžeme mať. Prináša nám lekcie, ktoré sú rovnako platné pre vedenie tímu v práci, ako aj pre...
Aj vy sa občas cítite stiesnene, hoci máte okolo seba dosť priestoru? Nie kvôli metrom štvorcovým, ale kvôli tomu, čo všetko ich vypĺňa.
Matematika je často vnímaná ako súbor výpočtov, vzorcov a rovníc, ktoré sa musia naučiť naspamäť. No v skutočnosti ide o omnoho viac než len o čísla. Je to disciplína, ktorá nás učí presnosti, dôslednosti a schopnosti overiť si každé tvrdenie dôkazom. Práve v tom spočíva jej jedinečný prínos pre rozvoj kritického myslenia.
Niekedy sú to práve malé zmeny, ktoré prinášajú citeľný rozdiel. Poradie, v akom jeme potraviny počas jedla, patrí medzi tie nenápadné detaily, ktoré môžu mať prekvapivo pozitívny vplyv na naše telo aj energiu.
Hormóny, plánovanie, lekárske zákroky, ale aj tichá nádej, že sa konečne naplní váš sen. Proces umelého oplodnenia (IVF) nie je len medicínsky zásah – je to hlboká osobná cesta. Jedným z najnáročnejších období je práve čas pred transferom embrya. Telo je pod vplyvom hormonálnej liečby, psychika často osciluje medzi napätím a očakávaním.
Existujú rozhodnutia, pri ktorých si nemôžeme byť istí budúcnosťou, a predsa musíme konať teraz. Túžba po rodine neprichádza s presným plánom. Firma potrebuje človeka, ktorý chýba už dnes, nie o pol roka. Investičná príležitosť nezostane navždy otvorená. A tak sa pýtame sami seba: Ako sa rozhodnúť správne, keď nepoznáme budúcnosť.
René Magritte namaľoval obraz fajky a pod ňu napísal "Toto nie je fajka". Jednoduchá veta, ktorá otriasla istotou videného. Pretože obraz, akokoľvek presný, nikdy nie je vecou samotnou. A rovnako aj my často zamieňame to, čo vidíme, za to, čo je skutočné. Poďme sa na to spolu pozrieť.
"Z krátkodobého hľadiska sme len tak silní, ako je naša intenzita. Z dlhodobého hľadiska sme tak silní, ako je naša konzistentnosť."
Niekedy sa zdá, že všetko závisí od jedného výkonu, jedného momentu, jednej príležitosti. Dáme do toho všetko, sústredíme sa naplno, cítime, ako v nás horí energia, ktorá nás poháňa. Intenzita vie priniesť výsledok....
Šťastie nie je okamih, ktorý treba uloviť, ani cieľ, na ktorý sa treba prebojovať. Je to tichý sprievodca, ktorý kráča s nami, keď sa prestaneme ponáhľať. Nie je to veľká udalosť, ale skôr jemný súlad medzi tým, čo cítime, čo robíme a čomu veríme. Objavujeme ho v malých chvíľach, ktoré prehliadame, keď sa dívame príliš ďaleko dopredu.
Chcete zdieľať?
