Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Každý deň v ňom žijeme, často bez toho, aby sme o ňom vedeli. Svet, v ktorom náš nervový systém neustále vyhodnocuje, či sme v bezpečí, v ohrození, alebo je čas stiahnuť sa. To, čo cítime, ako dýchame, aký máme tón hlasu či postoj tela, riadi nervový systém, ktorý funguje nezávisle od našej vôle.
Polyvagálna teória je pohľad na človeka cez nervus vagus — blúdivý nerv, ktorý spája mozog s telom. Jej autor, Stephen W. Porges, popisuje tri základné stavy nášho nervového systému:
Stav bezpečia a spojenia
Telo je pokojné, dych plynulý, cítime sa otvorene a príjemne. Vnímame, sme schopní počúvať, smiať sa a byť sami sebou. Tu sme doma.
Stav aktivácie — boj alebo útek
Dych sa zrýchli, srdce bije silnejšie. Myseľ chce riešiť, utekať alebo bojovať. Cítime napätie, nepokoj, hnev. Nie vždy je však zrejmé, pred čím vlastne.
Stav zamrznutia — stiahnutie
Keď hrozba trvá dlho, alebo je priveľká, telo vypne. Odpojí nás od emócií, myšlienok, niekedy aj od tela. Objaví sa únava, apatia, pocit, že sme mimo seba.
Keď pochopíte, že vaše telo neustále komunikuje cez tieto stavy, začnete si všímať, kedy ste naozaj v spojení so sebou a kedy už iba prežívate. Viete si povedať "teraz som v napätí" a cez dych, pohyb či dotyk sa vrátiť späť k sebe. Nemusíte všetko riešiť hlavou.
Polyvagálny svet je svet vnímania seba. Niekedy stačí zavrieť oči a vnímať, či dýchate do brucha, alebo len plytko pod kľúčnymi kosťami. Či sa vám uvoľnili ramená. Či má váš hlas mäkký tón, alebo je ostrý a krátky.
A práve v týchto malých, všedných momentoch sa začína veľká zmena.
Začnite pozorovať. Nie myšlienky, ale telo.
Ráno si položte otázku, ako dýchate. Po rozhovore s niekým si všimnite, či vám je s ním teplo alebo vás sťahuje. Pri hudbe, či vám uvoľňuje hrudník. Všímajte si, kedy sa vaše telo napne a čo vás vráti späť.
Keď sa telo uvoľní, duša sa usmeje. A o to v našom polyvagálnom svete ide. Nájsť vnútorný pokoj a nechať život plynúť cez seba, nie proti sebe.
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
