Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Každý deň v ňom žijeme, často bez toho, aby sme o ňom vedeli. Svet, v ktorom náš nervový systém neustále vyhodnocuje, či sme v bezpečí, v ohrození, alebo je čas stiahnuť sa. To, čo cítime, ako dýchame, aký máme tón hlasu či postoj tela, riadi nervový systém, ktorý funguje nezávisle od našej vôle.
Polyvagálna teória je pohľad na človeka cez nervus vagus — blúdivý nerv, ktorý spája mozog s telom. Jej autor, Stephen W. Porges, popisuje tri základné stavy nášho nervového systému:
Stav bezpečia a spojenia
Telo je pokojné, dych plynulý, cítime sa otvorene a príjemne. Vnímame, sme schopní počúvať, smiať sa a byť sami sebou. Tu sme doma.
Stav aktivácie — boj alebo útek
Dych sa zrýchli, srdce bije silnejšie. Myseľ chce riešiť, utekať alebo bojovať. Cítime napätie, nepokoj, hnev. Nie vždy je však zrejmé, pred čím vlastne.
Stav zamrznutia — stiahnutie
Keď hrozba trvá dlho, alebo je priveľká, telo vypne. Odpojí nás od emócií, myšlienok, niekedy aj od tela. Objaví sa únava, apatia, pocit, že sme mimo seba.
Keď pochopíte, že vaše telo neustále komunikuje cez tieto stavy, začnete si všímať, kedy ste naozaj v spojení so sebou a kedy už iba prežívate. Viete si povedať "teraz som v napätí" a cez dych, pohyb či dotyk sa vrátiť späť k sebe. Nemusíte všetko riešiť hlavou.
Polyvagálny svet je svet vnímania seba. Niekedy stačí zavrieť oči a vnímať, či dýchate do brucha, alebo len plytko pod kľúčnymi kosťami. Či sa vám uvoľnili ramená. Či má váš hlas mäkký tón, alebo je ostrý a krátky.
A práve v týchto malých, všedných momentoch sa začína veľká zmena.
Začnite pozorovať. Nie myšlienky, ale telo.
Ráno si položte otázku, ako dýchate. Po rozhovore s niekým si všimnite, či vám je s ním teplo alebo vás sťahuje. Pri hudbe, či vám uvoľňuje hrudník. Všímajte si, kedy sa vaše telo napne a čo vás vráti späť.
Keď sa telo uvoľní, duša sa usmeje. A o to v našom polyvagálnom svete ide. Nájsť vnútorný pokoj a nechať život plynúť cez seba, nie proti sebe.
Každý to už zažil – pocit prechladnutia, bolesť svalov a celková únava, ktorá nás spomaľuje. Čo sa deje v tele a ako urýchliť regeneráciu? A prečo pri prechladnutí cítime bolesť svalov, hoci sme nevykonávali žiadnu fyzickú námahu? Poďme sa na to pozrieť detailnejšie.
Vírusy a baktérie sú mikroorganizmy, ktoré môžu spôsobovať infekčné ochorenia. Napriek tomu, že sa často zamieňajú, ide o úplne odlišné entity s rozdielnou štruktúrou, spôsobom rozmnožovania aj liečbou. Aké sú hlavné rozdiely medzi nimi a ako sa voči nim brániť?
Február je obdobím, keď nás často zasiahne pochmúrne počasie, krátke dni a nedostatok slnečného svetla. Všade je hmla, zima a tma, čo môže mať vplyv na naše fyzické aj duševné zdravie. Naše telo sa cíti unavene a vyčerpane a zdá sa, že mu chýba energia a živelnosť, ktorú ponúka slnečné svetlo.
Sú chvíle, kedy naše telo a svaly dokonale zvládajú fyzický nápor či stres. Vtedy máme zo seba dobrý pocit, naša práce je efektívna a cítime sa celkovo šťastnejší. Ale každý z nás určite zažil aj situácie, kedy naše telo dlhodobo nezvláda požiadavky, ktoré naň kladieme. Vtedy sa telo prirodzene bráni a svaly v ňom nie sú žiadnou výnimkou....
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
