Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Každý deň v ňom žijeme, často bez toho, aby sme o ňom vedeli. Svet, v ktorom náš nervový systém neustále vyhodnocuje, či sme v bezpečí, v ohrození, alebo je čas stiahnuť sa. To, čo cítime, ako dýchame, aký máme tón hlasu či postoj tela, riadi nervový systém, ktorý funguje nezávisle od našej vôle.
Polyvagálna teória je pohľad na človeka cez nervus vagus — blúdivý nerv, ktorý spája mozog s telom. Jej autor, Stephen W. Porges, popisuje tri základné stavy nášho nervového systému:
Stav bezpečia a spojenia
Telo je pokojné, dych plynulý, cítime sa otvorene a príjemne. Vnímame, sme schopní počúvať, smiať sa a byť sami sebou. Tu sme doma.
Stav aktivácie — boj alebo útek
Dych sa zrýchli, srdce bije silnejšie. Myseľ chce riešiť, utekať alebo bojovať. Cítime napätie, nepokoj, hnev. Nie vždy je však zrejmé, pred čím vlastne.
Stav zamrznutia — stiahnutie
Keď hrozba trvá dlho, alebo je priveľká, telo vypne. Odpojí nás od emócií, myšlienok, niekedy aj od tela. Objaví sa únava, apatia, pocit, že sme mimo seba.
Keď pochopíte, že vaše telo neustále komunikuje cez tieto stavy, začnete si všímať, kedy ste naozaj v spojení so sebou a kedy už iba prežívate. Viete si povedať "teraz som v napätí" a cez dych, pohyb či dotyk sa vrátiť späť k sebe. Nemusíte všetko riešiť hlavou.
Polyvagálny svet je svet vnímania seba. Niekedy stačí zavrieť oči a vnímať, či dýchate do brucha, alebo len plytko pod kľúčnymi kosťami. Či sa vám uvoľnili ramená. Či má váš hlas mäkký tón, alebo je ostrý a krátky.
A práve v týchto malých, všedných momentoch sa začína veľká zmena.
Začnite pozorovať. Nie myšlienky, ale telo.
Ráno si položte otázku, ako dýchate. Po rozhovore s niekým si všimnite, či vám je s ním teplo alebo vás sťahuje. Pri hudbe, či vám uvoľňuje hrudník. Všímajte si, kedy sa vaše telo napne a čo vás vráti späť.
Keď sa telo uvoľní, duša sa usmeje. A o to v našom polyvagálnom svete ide. Nájsť vnútorný pokoj a nechať život plynúť cez seba, nie proti sebe.
Ráno som otvoril dvere. Namiesto šedivej reality všedného dňa ma privítala biela, tichá perina. Sneh. V tej chvíli ticha som si uvedomil, že príroda nie je len kulisou nášho života – je tým najlepším, najtrpezlivejším a najúprimnejším koučom, akého môžeme mať. Prináša nám lekcie, ktoré sú rovnako platné pre vedenie tímu v práci, ako aj pre...
Aj vy sa občas cítite stiesnene, hoci máte okolo seba dosť priestoru? Nie kvôli metrom štvorcovým, ale kvôli tomu, čo všetko ich vypĺňa.
Matematika je často vnímaná ako súbor výpočtov, vzorcov a rovníc, ktoré sa musia naučiť naspamäť. No v skutočnosti ide o omnoho viac než len o čísla. Je to disciplína, ktorá nás učí presnosti, dôslednosti a schopnosti overiť si každé tvrdenie dôkazom. Práve v tom spočíva jej jedinečný prínos pre rozvoj kritického myslenia.
Niekedy sú to práve malé zmeny, ktoré prinášajú citeľný rozdiel. Poradie, v akom jeme potraviny počas jedla, patrí medzi tie nenápadné detaily, ktoré môžu mať prekvapivo pozitívny vplyv na naše telo aj energiu.
Hormóny, plánovanie, lekárske zákroky, ale aj tichá nádej, že sa konečne naplní váš sen. Proces umelého oplodnenia (IVF) nie je len medicínsky zásah – je to hlboká osobná cesta. Jedným z najnáročnejších období je práve čas pred transferom embrya. Telo je pod vplyvom hormonálnej liečby, psychika často osciluje medzi napätím a očakávaním.
Existujú rozhodnutia, pri ktorých si nemôžeme byť istí budúcnosťou, a predsa musíme konať teraz. Túžba po rodine neprichádza s presným plánom. Firma potrebuje človeka, ktorý chýba už dnes, nie o pol roka. Investičná príležitosť nezostane navždy otvorená. A tak sa pýtame sami seba: Ako sa rozhodnúť správne, keď nepoznáme budúcnosť.
René Magritte namaľoval obraz fajky a pod ňu napísal "Toto nie je fajka". Jednoduchá veta, ktorá otriasla istotou videného. Pretože obraz, akokoľvek presný, nikdy nie je vecou samotnou. A rovnako aj my často zamieňame to, čo vidíme, za to, čo je skutočné. Poďme sa na to spolu pozrieť.
"Z krátkodobého hľadiska sme len tak silní, ako je naša intenzita. Z dlhodobého hľadiska sme tak silní, ako je naša konzistentnosť."
Niekedy sa zdá, že všetko závisí od jedného výkonu, jedného momentu, jednej príležitosti. Dáme do toho všetko, sústredíme sa naplno, cítime, ako v nás horí energia, ktorá nás poháňa. Intenzita vie priniesť výsledok....
Šťastie nie je okamih, ktorý treba uloviť, ani cieľ, na ktorý sa treba prebojovať. Je to tichý sprievodca, ktorý kráča s nami, keď sa prestaneme ponáhľať. Nie je to veľká udalosť, ale skôr jemný súlad medzi tým, čo cítime, čo robíme a čomu veríme. Objavujeme ho v malých chvíľach, ktoré prehliadame, keď sa dívame príliš ďaleko dopredu.
Chcete zdieľať?
