René Magritte namaľoval obraz fajky a pod ňu napísal "Toto nie je fajka". Jednoduchá veta, ktorá otriasla istotou videného. Pretože obraz, akokoľvek presný, nikdy nie je vecou samotnou. A rovnako aj my často zamieňame to, čo vidíme, za to, čo je skutočné. Poďme sa na to spolu pozrieť.
"Obraz nie je vec, ako slovo nie je skutočnosť."
Telo je naším domovom, odrazom starostlivosti, pohybu aj pokoja. Je pravda, že sa doň zapisuje, ako sa o seba staráme. No obraz, ktorý o sebe vidíme, nikdy nevystihne celú podstatu. Skutočné zdravie či vitalita sa neodohrávajú pred zrkadlom, ale v prežitku – v tom, ako telo dýcha, ako sa uvoľní, keď mu dovolíme cítiť. Vzhľad je dôsledok, nie až tak cieľ.
Na obrazovke vidíme výber, nie život. Každá fotografia, každý príspevok je len zlomok reality – upravený, osvetlený, načasovaný. Skutočný človek existuje medzi riadkami, v tichu, ktoré sa nezmestí do rámu. Čím viac sa porovnávame s obrazmi, tým ďalej sme od skutočnosti.
Slová sú mostom medzi vnútornými svetmi. Môžu byť presné, no nikdy nie úplné. Hovoríme "rozumiem", no často počujeme len svoj vlastný obraz významu. Skutočné pochopenie nevzniká z hovorenia, ale z prítomnosti – z ticha, z pohľadu, z vety, ktorú nie je potrebné dopovedať.
Každý z nás žije obklopený symbolmi – slovami, obrazmi, predstavami. Ale nezabúdajme, že život sa nedeje v symboloch. Deje sa v prežitku. V okamihu, keď sa dotknete zeme bosou nohou, keď sa pozriete na človeka a nehodnotíte, len vnímate. Tam začína skutočnosť.
Skúsme si dnes uvedomiť, kedy pozeráme na obraz a kedy na život samotný. Vyberme si ten druhý – aj keď je možno menej dokonalý, no oveľa živší.
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Chcete zdieľať?
