René Magritte namaľoval obraz fajky a pod ňu napísal "Toto nie je fajka". Jednoduchá veta, ktorá otriasla istotou videného. Pretože obraz, akokoľvek presný, nikdy nie je vecou samotnou. A rovnako aj my často zamieňame to, čo vidíme, za to, čo je skutočné. Poďme sa na to spolu pozrieť.
"Obraz nie je vec, ako slovo nie je skutočnosť."
Telo je naším domovom, odrazom starostlivosti, pohybu aj pokoja. Je pravda, že sa doň zapisuje, ako sa o seba staráme. No obraz, ktorý o sebe vidíme, nikdy nevystihne celú podstatu. Skutočné zdravie či vitalita sa neodohrávajú pred zrkadlom, ale v prežitku – v tom, ako telo dýcha, ako sa uvoľní, keď mu dovolíme cítiť. Vzhľad je dôsledok, nie až tak cieľ.
Na obrazovke vidíme výber, nie život. Každá fotografia, každý príspevok je len zlomok reality – upravený, osvetlený, načasovaný. Skutočný človek existuje medzi riadkami, v tichu, ktoré sa nezmestí do rámu. Čím viac sa porovnávame s obrazmi, tým ďalej sme od skutočnosti.
Slová sú mostom medzi vnútornými svetmi. Môžu byť presné, no nikdy nie úplné. Hovoríme "rozumiem", no často počujeme len svoj vlastný obraz významu. Skutočné pochopenie nevzniká z hovorenia, ale z prítomnosti – z ticha, z pohľadu, z vety, ktorú nie je potrebné dopovedať.
Každý z nás žije obklopený symbolmi – slovami, obrazmi, predstavami. Ale nezabúdajme, že život sa nedeje v symboloch. Deje sa v prežitku. V okamihu, keď sa dotknete zeme bosou nohou, keď sa pozriete na človeka a nehodnotíte, len vnímate. Tam začína skutočnosť.
Skúsme si dnes uvedomiť, kedy pozeráme na obraz a kedy na život samotný. Vyberme si ten druhý – aj keď je možno menej dokonalý, no oveľa živší.
Ráno som otvoril dvere. Namiesto šedivej reality všedného dňa ma privítala biela, tichá perina. Sneh. V tej chvíli ticha som si uvedomil, že príroda nie je len kulisou nášho života – je tým najlepším, najtrpezlivejším a najúprimnejším koučom, akého môžeme mať. Prináša nám lekcie, ktoré sú rovnako platné pre vedenie tímu v práci, ako aj pre...
Aj vy sa občas cítite stiesnene, hoci máte okolo seba dosť priestoru? Nie kvôli metrom štvorcovým, ale kvôli tomu, čo všetko ich vypĺňa.
Matematika je často vnímaná ako súbor výpočtov, vzorcov a rovníc, ktoré sa musia naučiť naspamäť. No v skutočnosti ide o omnoho viac než len o čísla. Je to disciplína, ktorá nás učí presnosti, dôslednosti a schopnosti overiť si každé tvrdenie dôkazom. Práve v tom spočíva jej jedinečný prínos pre rozvoj kritického myslenia.
Niekedy sú to práve malé zmeny, ktoré prinášajú citeľný rozdiel. Poradie, v akom jeme potraviny počas jedla, patrí medzi tie nenápadné detaily, ktoré môžu mať prekvapivo pozitívny vplyv na naše telo aj energiu.
Hormóny, plánovanie, lekárske zákroky, ale aj tichá nádej, že sa konečne naplní váš sen. Proces umelého oplodnenia (IVF) nie je len medicínsky zásah – je to hlboká osobná cesta. Jedným z najnáročnejších období je práve čas pred transferom embrya. Telo je pod vplyvom hormonálnej liečby, psychika často osciluje medzi napätím a očakávaním.
Existujú rozhodnutia, pri ktorých si nemôžeme byť istí budúcnosťou, a predsa musíme konať teraz. Túžba po rodine neprichádza s presným plánom. Firma potrebuje človeka, ktorý chýba už dnes, nie o pol roka. Investičná príležitosť nezostane navždy otvorená. A tak sa pýtame sami seba: Ako sa rozhodnúť správne, keď nepoznáme budúcnosť.
René Magritte namaľoval obraz fajky a pod ňu napísal "Toto nie je fajka". Jednoduchá veta, ktorá otriasla istotou videného. Pretože obraz, akokoľvek presný, nikdy nie je vecou samotnou. A rovnako aj my často zamieňame to, čo vidíme, za to, čo je skutočné. Poďme sa na to spolu pozrieť.
"Z krátkodobého hľadiska sme len tak silní, ako je naša intenzita. Z dlhodobého hľadiska sme tak silní, ako je naša konzistentnosť."
Niekedy sa zdá, že všetko závisí od jedného výkonu, jedného momentu, jednej príležitosti. Dáme do toho všetko, sústredíme sa naplno, cítime, ako v nás horí energia, ktorá nás poháňa. Intenzita vie priniesť výsledok....
Šťastie nie je okamih, ktorý treba uloviť, ani cieľ, na ktorý sa treba prebojovať. Je to tichý sprievodca, ktorý kráča s nami, keď sa prestaneme ponáhľať. Nie je to veľká udalosť, ale skôr jemný súlad medzi tým, čo cítime, čo robíme a čomu veríme. Objavujeme ho v malých chvíľach, ktoré prehliadame, keď sa dívame príliš ďaleko dopredu.
Chcete zdieľať?
