V bežnej praxi sa pojmy mobilita a flexibilita používajú ako synonymá, hoci predstavujú dva odlišné princípy pohybu. Mnoho ľudí verí, že ak sú "poddajní" alebo sa ľahko natiahnu, majú dobrú mobilitu. Flexibilita však sama o sebe ešte neznamená, že telo dokáže pohyb vykonať stabilne, silovo a kontrolovane.
"Flexibilita je schopnosť natiahnuť sa. Mobilita je schopnosť sa hýbať."
Čo je flexibilita
Flexibilita označuje rozsah, v akom sa dokáže sval natiahnuť. Je to pasívna schopnosť – to znamená, že sval sa môže dostať do určitej polohy aj vtedy, keď mu k tomu pomáha externá sila, partner alebo gravitácia. Flexibilita má význam pre elasticitu tkanív a môže prispieť k príjemnému pocitu uvoľnenia, avšak sama osebe nezaručuje kvalitný pohyb.
Človek môže byť flexibilný, no pritom mať slabú kontrolu nad pohybom alebo nedostatočnú stabilitu kĺbov. Vtedy vzniká vyššie riziko preťaženia či zranení.
Čo je mobilita
Mobilita predstavuje schopnosť vykonať pohyb v plnom rozsahu kontrolovane, aktívne a so zapojením potrebnej sily. Ide o spojenie rozsahu pohybu, svalovej sily, koordinácie a schopnosti stabilizovať kĺb v každom bode rozsahu.
Mobilita je teda aktívna schopnosť. Kým flexibilita hovorí o tom, kam sa "dostane" sval, mobilita hovorí o tom, ako sa telo vie v danom rozsahu skutočne hýbať. Pri dobrej mobilite človek nielen dosiahne polohu, ale v nej aj aktívne pracuje.
Najčastejšie omyly pri tréningu flexibility a mobility
Mnohí ľudia sa domnievajú, že čím viac sa naťahujú, tým lepší bude ich pohyb. Nadmerná pasívna flexibilita však bez adekvátnej sily môže viesť k nestabilite. Rovnako bežný omyl je presvedčenie, že mobilita je len "druh strečingu". Mobilita je v skutočnosti kombinácia kontroly, sily a aktívneho pohybu, nie len preťahovania.
Pre udržateľný a zdravý pohyb je potrebná rovnováha medzi flexibilitou a mobilitou, pričom mobilita má zásadnejší vplyv na funkčnosť tela.
Flexibilita je pasívna.
Mobilita je aktívna.
Flexibilita hovorí o tom, ako ďaleko sa tkanivo natiahne.
Mobilita určuje, ako ďaleko sa dokáže hýbať celý segment tela.
Flexibilita nevyžaduje silu.
Mobilita silu vyžaduje.
Flexibilita sama o sebe nezlepšuje kvalitu pohybu.
Mobilita buduje schopnosť pohyb vykonať stabilne, bezpečne a efektívne.
Ak má človek pocit "tuhosti", je unavený po práci, má vysoký tonus alebo sedavý životný štýl, flexibilita môže priniesť prvotné uvoľnenie.
Ak však chce zlepšiť funkčný pohyb, techniku tréningu, rozsahy v drepe, výpadoch či tlakoch, alebo chce predchádzať zraneniam, prioritou je mobilita.
V praxi je ideálne kombinovať obe schopnosti, pričom mobilita má výraznejší vplyv na to, ako telo funguje v každodenných situáciách aj v športovej záťaži. Mobilné telo sa hýbe plynule, stabilne a bez zbytočného preťaženia. Flexibilné telo sa natiahne. Mobilné telo sa hýbe.
Možno práve vtedy, keď sa rozsah pohybu spojí s aktívnou silou, pocíti človek v tele istotu a slobodu, ktorá vzniká z prirodzenej plynulosti pohybu.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Existujú skutočne čakry? Môžeme ich vnímať ako reálne energetické centrá v tele, alebo sú len symbolickými predstavami, ktoré nám pomáhajú pochopiť našu vnútornú harmóniu?
Tento záhadný koncept, ktorý je tisíce rokov starý, spája v sebe mystiku východných tradícií aj fascinujúce otázky modernej vedy. Môžeme na ne nahliadať z pohľadu starodávnych...
Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Naše každodenné aktivity majú zásadný vplyv na zdravie, dlhovekosť a psychickú pohodu. Správne načasovanie jednotlivých činností môže pomôcť zlepšiť výkonnosť, regeneráciu aj celkovú rovnováhu organizmu. Ako teda ideálne rozdeliť deň tak, aby ste z neho vyťažili maximum?
Niektoré situácie v živote nás držia v očakávaní. Veríme, že sa niečo zmení, že niekto pochopí, že veci naberú iný smer. Táto nádej nás však niekedy môže zavádzať – nie preto, že by bola zlá, ale preto, že ju vkladáme tam, kde realita hovorí jasne: nič sa nemení. Ako sa naučiť nepodliehať falošným očakávaniam a namiesto toho sa...
Glykogén zohráva v tele kľúčovú úlohu ako rýchly zdroj energie, ktorý je zásadne dôležitý najmä pri intenzívnych fyzických aktivitách. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa glykogén ukladá a obnovuje, ako sa telo adaptuje na pravidelný tréning a prečo nie je možné tuky priamo premieňať na glykogén počas cvičenia.
Život je plný nepredvídateľných momentov, ktoré nás často prekvapia. Každý deň nás obdarí novými náhodami – niektoré príjemné, iné možno nečakané. Avšak práve v týchto náhodách sa skrýva krása života. Keď sa naučíme nechať sa viesť prirodzeným tokom, objavujeme harmóniu medzi tým, čo nemôžeme ovplyvniť, a tým, kde máme moc konať.
Každý bežec, ktorý si buduje základnú vytrvalosť, skôr či neskôr začne premýšľať, kedy je vhodné zaradiť do tréningu rýchlostné úseky. Neexistuje jednoznačné pravidlo, ale skúsenosti trénerov ukazujú, že pred zvyšovaním intenzity by mal mať bežec stabilnú základňu v podobe pravidelných behov.
Chcete zdieľať?
