Keď sa človek pripravuje na beh v teréne alebo dlhšie preteky, prirodzene si položí otázku: je pre telo lepšie odbehnúť niekoľkokrát do týždňa kratšie vzdialenosti, alebo zaradiť aj dlhší beh? Odpoveď závisí od toho, na čo sa chcete zamerať – či na kardiovaskulárnu kondíciu, alebo na odolnosť svalov a šliach.
Adaptácia šliach a svalov potrebuje pravidelnosť
Šľachy, väzy a svaly reagujú na zaťaženie trochu inak než srdce a pľúca. Zatiaľ čo kardio systém si pomerne rýchlo zvyká na vyššiu záťaž, šľachy potrebujú konzistentné a opakované podnety. To znamená, že častejšie kratšie behy v rozsahu 10–15 kilometrov sú vhodné na budovanie ich odolnosti, pretože nedochádza k nadmernému poškodeniu, ktoré by si vyžiadalo dlhú regeneráciu.
Výhoda kratších behov
Kratšie behy umožňujú:
rýchlejšie zotavenie, takže môžete trénovať častejšie,
opakovanú stimuláciu šliach a svalov, ktorá podporuje ich spevnenie,
menšie riziko zranenia v porovnaní s dlhým behom, ak ešte nie ste naň pripravení.
Dlhý beh má však svoje nezastupiteľné miesto. Šľachy a svaly sa musia naučiť zniesť aj dlhšie trvajúcu únavu a kumulatívne zaťaženie, ktoré na kratšom tréningu nezažijete. Preto je vhodné zaradiť dlhší beh, napríklad 18–21 km, raz za dva až tri týždne. Takýto tréning vás pripraví na preteky alebo dlhší výjazd, ale je dôležité dať telu následne dostatok času na regeneráciu.
Kľúčom je optimálne poškodenie – také, ktoré vyvolá adaptačný proces, no neodstaví vás z tréningu na týždeň. Zvyčajne by ste mali byť schopní zregenerovať do 48 až 72 hodín. Ak cítite svaly a šľachy stuhnuté ešte na štvrtý deň, pravdepodobne bol tréning príliš intenzívny alebo dlhý.
Najlepšia stratégia je preto kombinácia: častejšie kratšie behy, ktoré dávajú šľachám a svalom pravidelný podnet, a občasný dlhší beh, ktorý ich pripraví na dlhšiu záťaž. Takýmto spôsobom dosiahnete rovnováhu medzi adaptáciou a regeneráciou a vyhnete sa zbytočným zraneniam.
Keď budete nabudúce stáť pred rozhodnutím, či pridať pár kilometrov navyše, alebo zostať pri kratšej trase, myslite na to, že šľachy milujú pravidelnosť a postupnosť.
Nie je to o jednom hrdinskom tréningu, ale o tisíckach krokov, ktoré si vaše telo zapamätá a vráti vám v podobe sily a odolnosti.
Sú chvíle, kedy naše telo a svaly dokonale zvládajú fyzický nápor či stres. Vtedy máme zo seba dobrý pocit, naša práce je efektívna a cítime sa celkovo šťastnejší. Ale každý z nás určite zažil aj situácie, kedy naše telo dlhodobo nezvláda požiadavky, ktoré naň kladieme. Vtedy sa telo prirodzene bráni a svaly v ňom nie sú žiadnou výnimkou....
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
