Keď sa človek pripravuje na beh v teréne alebo dlhšie preteky, prirodzene si položí otázku: je pre telo lepšie odbehnúť niekoľkokrát do týždňa kratšie vzdialenosti, alebo zaradiť aj dlhší beh? Odpoveď závisí od toho, na čo sa chcete zamerať – či na kardiovaskulárnu kondíciu, alebo na odolnosť svalov a šliach.
Adaptácia šliach a svalov potrebuje pravidelnosť
Šľachy, väzy a svaly reagujú na zaťaženie trochu inak než srdce a pľúca. Zatiaľ čo kardio systém si pomerne rýchlo zvyká na vyššiu záťaž, šľachy potrebujú konzistentné a opakované podnety. To znamená, že častejšie kratšie behy v rozsahu 10–15 kilometrov sú vhodné na budovanie ich odolnosti, pretože nedochádza k nadmernému poškodeniu, ktoré by si vyžiadalo dlhú regeneráciu.
Výhoda kratších behov
Kratšie behy umožňujú:
rýchlejšie zotavenie, takže môžete trénovať častejšie,
opakovanú stimuláciu šliach a svalov, ktorá podporuje ich spevnenie,
menšie riziko zranenia v porovnaní s dlhým behom, ak ešte nie ste naň pripravení.
Dlhý beh má však svoje nezastupiteľné miesto. Šľachy a svaly sa musia naučiť zniesť aj dlhšie trvajúcu únavu a kumulatívne zaťaženie, ktoré na kratšom tréningu nezažijete. Preto je vhodné zaradiť dlhší beh, napríklad 18–21 km, raz za dva až tri týždne. Takýto tréning vás pripraví na preteky alebo dlhší výjazd, ale je dôležité dať telu následne dostatok času na regeneráciu.
Kľúčom je optimálne poškodenie – také, ktoré vyvolá adaptačný proces, no neodstaví vás z tréningu na týždeň. Zvyčajne by ste mali byť schopní zregenerovať do 48 až 72 hodín. Ak cítite svaly a šľachy stuhnuté ešte na štvrtý deň, pravdepodobne bol tréning príliš intenzívny alebo dlhý.
Najlepšia stratégia je preto kombinácia: častejšie kratšie behy, ktoré dávajú šľachám a svalom pravidelný podnet, a občasný dlhší beh, ktorý ich pripraví na dlhšiu záťaž. Takýmto spôsobom dosiahnete rovnováhu medzi adaptáciou a regeneráciou a vyhnete sa zbytočným zraneniam.
Keď budete nabudúce stáť pred rozhodnutím, či pridať pár kilometrov navyše, alebo zostať pri kratšej trase, myslite na to, že šľachy milujú pravidelnosť a postupnosť.
Nie je to o jednom hrdinskom tréningu, ale o tisíckach krokov, ktoré si vaše telo zapamätá a vráti vám v podobe sily a odolnosti.
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Existujú skutočne čakry? Môžeme ich vnímať ako reálne energetické centrá v tele, alebo sú len symbolickými predstavami, ktoré nám pomáhajú pochopiť našu vnútornú harmóniu?
Tento záhadný koncept, ktorý je tisíce rokov starý, spája v sebe mystiku východných tradícií aj fascinujúce otázky modernej vedy. Môžeme na ne nahliadať z pohľadu starodávnych...
Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Naše každodenné aktivity majú zásadný vplyv na zdravie, dlhovekosť a psychickú pohodu. Správne načasovanie jednotlivých činností môže pomôcť zlepšiť výkonnosť, regeneráciu aj celkovú rovnováhu organizmu. Ako teda ideálne rozdeliť deň tak, aby ste z neho vyťažili maximum?
Niektoré situácie v živote nás držia v očakávaní. Veríme, že sa niečo zmení, že niekto pochopí, že veci naberú iný smer. Táto nádej nás však niekedy môže zavádzať – nie preto, že by bola zlá, ale preto, že ju vkladáme tam, kde realita hovorí jasne: nič sa nemení. Ako sa naučiť nepodliehať falošným očakávaniam a namiesto toho sa...
Glykogén zohráva v tele kľúčovú úlohu ako rýchly zdroj energie, ktorý je zásadne dôležitý najmä pri intenzívnych fyzických aktivitách. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa glykogén ukladá a obnovuje, ako sa telo adaptuje na pravidelný tréning a prečo nie je možné tuky priamo premieňať na glykogén počas cvičenia.
Život je plný nepredvídateľných momentov, ktoré nás často prekvapia. Každý deň nás obdarí novými náhodami – niektoré príjemné, iné možno nečakané. Avšak práve v týchto náhodách sa skrýva krása života. Keď sa naučíme nechať sa viesť prirodzeným tokom, objavujeme harmóniu medzi tým, čo nemôžeme ovplyvniť, a tým, kde máme moc konať.
Každý bežec, ktorý si buduje základnú vytrvalosť, skôr či neskôr začne premýšľať, kedy je vhodné zaradiť do tréningu rýchlostné úseky. Neexistuje jednoznačné pravidlo, ale skúsenosti trénerov ukazujú, že pred zvyšovaním intenzity by mal mať bežec stabilnú základňu v podobe pravidelných behov.
Či už chcete dosiahnuť lepšiu kondíciu, úspech v práci alebo osobný rast, pravdepodobne ste sa stretli s otázkou, či sa spoliehať viac na motiváciu alebo na rutinu. Motivácia vás dokáže nakopnúť a dodať energiu, ale často rýchlo vyprchá. Naopak, rutina môže pôsobiť monotónne, no práve vďaka nej sa dosahujú dlhodobé výsledky. Ktorý prístup je...
Chcete zdieľať?
