Keď sa človek pripravuje na beh v teréne alebo dlhšie preteky, prirodzene si položí otázku: je pre telo lepšie odbehnúť niekoľkokrát do týždňa kratšie vzdialenosti, alebo zaradiť aj dlhší beh? Odpoveď závisí od toho, na čo sa chcete zamerať – či na kardiovaskulárnu kondíciu, alebo na odolnosť svalov a šliach.
Adaptácia šliach a svalov potrebuje pravidelnosť
Šľachy, väzy a svaly reagujú na zaťaženie trochu inak než srdce a pľúca. Zatiaľ čo kardio systém si pomerne rýchlo zvyká na vyššiu záťaž, šľachy potrebujú konzistentné a opakované podnety. To znamená, že častejšie kratšie behy v rozsahu 10–15 kilometrov sú vhodné na budovanie ich odolnosti, pretože nedochádza k nadmernému poškodeniu, ktoré by si vyžiadalo dlhú regeneráciu.
Výhoda kratších behov
Kratšie behy umožňujú:
rýchlejšie zotavenie, takže môžete trénovať častejšie,
opakovanú stimuláciu šliach a svalov, ktorá podporuje ich spevnenie,
menšie riziko zranenia v porovnaní s dlhým behom, ak ešte nie ste naň pripravení.
Dlhý beh má však svoje nezastupiteľné miesto. Šľachy a svaly sa musia naučiť zniesť aj dlhšie trvajúcu únavu a kumulatívne zaťaženie, ktoré na kratšom tréningu nezažijete. Preto je vhodné zaradiť dlhší beh, napríklad 18–21 km, raz za dva až tri týždne. Takýto tréning vás pripraví na preteky alebo dlhší výjazd, ale je dôležité dať telu následne dostatok času na regeneráciu.
Kľúčom je optimálne poškodenie – také, ktoré vyvolá adaptačný proces, no neodstaví vás z tréningu na týždeň. Zvyčajne by ste mali byť schopní zregenerovať do 48 až 72 hodín. Ak cítite svaly a šľachy stuhnuté ešte na štvrtý deň, pravdepodobne bol tréning príliš intenzívny alebo dlhý.
Najlepšia stratégia je preto kombinácia: častejšie kratšie behy, ktoré dávajú šľachám a svalom pravidelný podnet, a občasný dlhší beh, ktorý ich pripraví na dlhšiu záťaž. Takýmto spôsobom dosiahnete rovnováhu medzi adaptáciou a regeneráciou a vyhnete sa zbytočným zraneniam.
Keď budete nabudúce stáť pred rozhodnutím, či pridať pár kilometrov navyše, alebo zostať pri kratšej trase, myslite na to, že šľachy milujú pravidelnosť a postupnosť.
Nie je to o jednom hrdinskom tréningu, ale o tisíckach krokov, ktoré si vaše telo zapamätá a vráti vám v podobe sily a odolnosti.
Keď sa človek pripravuje na beh v teréne alebo dlhšie preteky, prirodzene si položí otázku: je pre telo lepšie odbehnúť niekoľkokrát do týždňa kratšie vzdialenosti, alebo zaradiť aj dlhší beh? Odpoveď závisí od toho, na čo sa chcete zamerať – či na kardiovaskulárnu kondíciu, alebo na odolnosť svalov a šliach.
Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie je dnes považovaná za jeden z najspoľahlivejších ukazovateľov regenerácie organizmu. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nie len na to, čo robíme, ale aj na to,...
"Aj tí, ktorí hovoria, že im prekáža polarizácia, často netúžia po zmieri, ale po víťazstve." hovorí sociológ Pavol Baboš.
Veľmi ma zaujala táto veta. Prečo je to tak? Čo sa v nás deje, keď sa púšťame do hádky a nechceme ju ukončiť, kým "nemáme pravdu"?
V dnešnom svete, ktorý je plný snahy o dokonalosť, často zabúdame, že skutočná hodnota spočíva v našej autentickosti. Dokonalosť sa síce môže zdať atraktívna, ale nie je tým, čo nás naozaj priťahuje, ani čo nás skutočne posúva vpred. Ľudia sa netúžia pozerať na nereálne ideály, ale na niečo, čo je skutočné, odvážne a ľudské.
Veľa psychologických smerov kladie dôraz na detstvo a na to, ako ovplyvnilo náš život, vzťahy a osobnosť. Mnohí ľudia sa preto prirodzene pýtajú, čo všetko si z detstva nesú a kde hľadať príčiny svojich súčasných pocitov a reakcií. Možno ste si však aj vy všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr.
Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Vytrvalostný šport sa nezaobíde bez správne nastavenej výživy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje výkon aj regeneráciu, je príjem sacharidov počas výkonu. Ak jazdíte 3 až 5 hodín a viac, je rozdiel, či prijmete 40 g sacharidov za hodinu, alebo sa dokážete bez problémov dostať na 90 až 120 g/h. Rozdiel môže byť nie len vo výkone, ale aj...
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Chcete zdieľať?
