Každý bežec, ktorý si buduje základnú vytrvalosť, skôr či neskôr začne premýšľať, kedy je vhodné zaradiť do tréningu rýchlostné úseky. Neexistuje jednoznačné pravidlo, ale skúsenosti trénerov ukazujú, že pred zvyšovaním intenzity by mal mať bežec stabilnú základňu v podobe pravidelných behov.
Pri behu sa neadaptujú len svaly, ale aj šľachy, kĺby a kardiovaskulárny systém. Príliš skoré zaraďovanie rýchlych behov bez dostatočnej prípravy môže viesť k zraneniam, ako sú bežecké koleno, zápaly šliach či preťaženie svalov. Dlhší čas v pohodlnom tempe umožňuje telu efektívnejšie sa prispôsobiť a zlepšovať techniku.
Viaceré tréningové prístupy sa zhodujú v tom, že najskôr treba behať konzistentne a až potom pridávať rýchlosť:
Maffetone metóda odporúča niekoľko mesiacov budovania aeróbnej základne v nízkej intenzite.
Jack Daniels' Running Formula zdôrazňuje potrebu vytrvalostného objemu pred zvyšovaním intenzity.
Hansons Marathon Method odporúča aspoň 8-12 týždňov objemového tréningu pred intervalmi.
Ak máte aktuálne odbehnutých približne 200-300 km pravidelného behu, môže byť ešte skoro na intenzívne intervaly. Odporúča sa:
Postupne znižovať tempo, napríklad zo 6:00 na 5:50, potom 5:40.
Zaraďovať strides (krátke zrýchlenia na 80-100 m), ktoré zlepšujú techniku.
Ak dosiahnete 400-500 km a cítite sa dobre, môžete skúsiť tempové behy alebo kratšie intervaly, napríklad 4x 200 m svižnejším tempom.
Každý bežec je iný a neexistuje univerzálna hranica. Ak sa pri znižovaní tempa cítite dobre a bez bolesti, postupne pridávajte intenzitu. Ak však cítite únavu alebo diskomfort, radšej pokračujte v pohodlnom tempe a dajte telu viac času na adaptáciu. Trpezlivosť a postupnosť sú kľúčom k dlhodobému pokroku bez zranení.
Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Vytrvalostný šport sa nezaobíde bez správne nastavenej výživy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje výkon aj regeneráciu, je príjem sacharidov počas výkonu. Ak jazdíte 3 až 5 hodín a viac, je rozdiel, či prijmete 40 g sacharidov za hodinu, alebo sa dokážete bez problémov dostať na 90 až 120 g/h. Rozdiel môže byť nie len vo výkone, ale aj...
Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.
Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.
Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?
Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie – je jeden z najcitlivejších ukazovateľov nášho vnútorného nastavenia. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nielen na to, čo robíme, ale aj na to, čo cítime.
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Chcete zdieľať?
