Kedy zaradiť rýchlejšie úseky do bežeckého tréningu?

20.03.2025

Každý bežec, ktorý si buduje základnú vytrvalosť, skôr či neskôr začne premýšľať, kedy je vhodné zaradiť do tréningu rýchlostné úseky. Neexistuje jednoznačné pravidlo, ale skúsenosti trénerov ukazujú, že pred zvyšovaním intenzity by mal mať bežec stabilnú základňu v podobe pravidelných behov.

Prečo je dôležité najskôr vybudovať základ?

Pri behu sa neadaptujú len svaly, ale aj šľachy, kĺby a kardiovaskulárny systém. Príliš skoré zaraďovanie rýchlych behov bez dostatočnej prípravy môže viesť k zraneniam, ako sú bežecké koleno, zápaly šliach či preťaženie svalov. Dlhší čas v pohodlnom tempe umožňuje telu efektívnejšie sa prispôsobiť a zlepšovať techniku.

Čo hovoria tréningové metódy?

Viaceré tréningové prístupy sa zhodujú v tom, že najskôr treba behať konzistentne a až potom pridávať rýchlosť:

  • Maffetone metóda odporúča niekoľko mesiacov budovania aeróbnej základne v nízkej intenzite.

  • Jack Daniels' Running Formula zdôrazňuje potrebu vytrvalostného objemu pred zvyšovaním intenzity.

  • Hansons Marathon Method odporúča aspoň 8-12 týždňov objemového tréningu pred intervalmi.

Kedy je správny čas na rýchlejšie úseky?

Ak máte aktuálne odbehnutých približne 200-300 km pravidelného behu, môže byť ešte skoro na intenzívne intervaly. Odporúča sa:

  • Postupne znižovať tempo, napríklad zo 6:00 na 5:50, potom 5:40.

  • Zaraďovať strides (krátke zrýchlenia na 80-100 m), ktoré zlepšujú techniku.

  • Ak dosiahnete 400-500 km a cítite sa dobre, môžete skúsiť tempové behy alebo kratšie intervaly, napríklad 4x 200 m svižnejším tempom.

Počúvajte svoje telo

Každý bežec je iný a neexistuje univerzálna hranica. Ak sa pri znižovaní tempa cítite dobre a bez bolesti, postupne pridávajte intenzitu. Ak však cítite únavu alebo diskomfort, radšej pokračujte v pohodlnom tempe a dajte telu viac času na adaptáciu. Trpezlivosť a postupnosť sú kľúčom k dlhodobému pokroku bez zranení.

NAJNOVŠIE ČLÁNKY NA BLOGU

Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?

Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.

Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...

Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...

Existujú skutočne čakry? Môžeme ich vnímať ako reálne energetické centrá v tele, alebo sú len symbolickými predstavami, ktoré nám pomáhajú pochopiť našu vnútornú harmóniu?

Tento záhadný koncept, ktorý je tisíce rokov starý, spája v sebe mystiku východných tradícií aj fascinujúce otázky modernej vedy. Môžeme na ne nahliadať z pohľadu starodávnych...

Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?

Niektoré situácie v živote nás držia v očakávaní. Veríme, že sa niečo zmení, že niekto pochopí, že veci naberú iný smer. Táto nádej nás však niekedy môže zavádzať – nie preto, že by bola zlá, ale preto, že ju vkladáme tam, kde realita hovorí jasne: nič sa nemení. Ako sa naučiť nepodliehať falošným očakávaniam a namiesto toho sa...


Chcete zdieľať?