Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Ľudský mozog neustále vyhodnocuje prostredie, neverbálne signály, očný kontakt, pachy, tón hlasu, držanie tela. Na základe týchto podnetov sa aktivuje nervový systém – cítime sa uvoľnene, ak mozog vyhodnotí situáciu ako bezpečnú, alebo stuhneme, keď zaregistruje napätie. Tieto telesné reakcie si potom interpretujeme ako "dobrú" alebo "zlú" energiu, hoci v skutočnosti ide o fyzikálne a neurobiologické procesy, nie o metafyzickú výmenu energie.
Psychológia tomu hovorí projekcia – zrkadlíme na druhých vlastné pocity, potreby a nevedomé časti. Niekedy to nazývame "intuitívne vnímanie energie", ale v skutočnosti ide o našu osobnú reakciu na správanie a výzor druhého človeka.
Pocit, že nám niekto "berie energiu", často súvisí s tým, že:
ignorujeme svoje potreby,
nie sme autentickí,
zotrvávame v situáciách z povinnosti alebo zo zvyku.
Inými slovami: energiu nestrácame kvôli druhému človeku, ale preto, že nejdeme v súlade so sebou. Ak zostávame tam, kde by sme už dávno mali odísť, alebo sa pretvarujeme, aby sme vyhoveli, výsledkom je únava a emočné vyčerpanie.
Z neurologického hľadiska ide o dlhodobú aktiváciu sympatického nervového systému – stav bojuj alebo uteč – čo vedie k stresu, nespavosti, oslabenej imunite a útlmu mentálnej kapacity.
Z pohľadu fyziky ani biológie neexistuje potvrdený mechanizmus, ktorý by umožňoval ľuďom vedome "posielať energiu" alebo "brať energiu" iným osobám na diaľku či priamo. Niektoré ezoterické smery síce hovoria o prúdení energie, čakrách alebo aure, no moderná veda tieto koncepty neuznáva ako merateľné javy. Sú to skôr metafory pre naše vnútorné prežívanie.
Vedomie – ak ho vezmeme ako niečo univerzálne a presahujúce jednotlivca (čo naznačujú niektoré filozofické prúdy i kvantová fyzika) – nie je niečím, čo možno vlastniť, stratiť alebo poslať. Vedomie je konštantné pole, v ktorom sa odohráva naše myslenie, cítenie a vnímanie. To, čo sa mení, je náš vnútorný stav – nie vedomie samotné.
Nejde o to popierať svoje pocity. Práve naopak – potrebujeme ich cítiť naplno, ale vedieť, že sú len prechodným stavom, nie absolútnou pravdou o realite alebo druhých ľuďoch. To, čo nazývame "výmennou energiou", je často len naše vlastné otvorenie alebo uzavretie sa voči situácii.
Základom je vedomie, že:
nikto nám nemôže naozaj vziať energiu,
nikto nám ju nemôže ani darovať,
vždy sa len mení náš vzťah k tomu, čo práve prežívame.
Keď pochopíme túto jemnú pravdu, zrazu máme viac priestoru. Necítime sa ako obete okolností, ale ako ich vedomí pozorovatelia. A to je miesto, odkiaľ prichádza pokoj, stabilita a sloboda.
Skúsme si všímať, kde sa cítime slobodne a kde vo vnútri cítime odpor. Nie preto, aby sme hodnotili druhých, ale aby sme sa vrátili k sebe. Nie sme obeťou okolností – dnes môžeme byť vedomým účastníkom svojho vlastného prežívania. A práve tam vzniká priestor pre pokoj, stabilitu a ľahkosť.
Tehotenstvo je nádherným obdobím v živote ženy, no zároveň môže priniesť aj nečakané fyzické výzvy. Lucia, ktorá navštívila salón Akrim v Banskej Bystrici, sa stretla s intenzívnou bolesťou v oblasti kostrče, ktorá jej sťažovala bežný pohyb aj prácu. Každý krok bol pre ňu výzvou a každodenné činnosti sa stávali náročnými.
Hľadala riešenie, ktoré by...
Každý to už zažil – pocit prechladnutia, bolesť svalov a celková únava, ktorá nás spomaľuje. Čo sa deje v tele a ako urýchliť regeneráciu? A prečo pri prechladnutí cítime bolesť svalov, hoci sme nevykonávali žiadnu fyzickú námahu? Poďme sa na to pozrieť detailnejšie.
Vírusy a baktérie sú mikroorganizmy, ktoré môžu spôsobovať infekčné ochorenia. Napriek tomu, že sa často zamieňajú, ide o úplne odlišné entity s rozdielnou štruktúrou, spôsobom rozmnožovania aj liečbou. Aké sú hlavné rozdiely medzi nimi a ako sa voči nim brániť?
Február je obdobím, keď nás často zasiahne pochmúrne počasie, krátke dni a nedostatok slnečného svetla. Všade je hmla, zima a tma, čo môže mať vplyv na naše fyzické aj duševné zdravie. Naše telo sa cíti unavene a vyčerpane a zdá sa, že mu chýba energia a živelnosť, ktorú ponúka slnečné svetlo.
Sú chvíle, kedy naše telo a svaly dokonale zvládajú fyzický nápor či stres. Vtedy máme zo seba dobrý pocit, naša práce je efektívna a cítime sa celkovo šťastnejší. Ale každý z nás určite zažil aj situácie, kedy naše telo dlhodobo nezvláda požiadavky, ktoré naň kladieme. Vtedy sa telo prirodzene bráni a svaly v ňom nie sú žiadnou výnimkou....
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
