Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Ľudský mozog neustále vyhodnocuje prostredie, neverbálne signály, očný kontakt, pachy, tón hlasu, držanie tela. Na základe týchto podnetov sa aktivuje nervový systém – cítime sa uvoľnene, ak mozog vyhodnotí situáciu ako bezpečnú, alebo stuhneme, keď zaregistruje napätie. Tieto telesné reakcie si potom interpretujeme ako "dobrú" alebo "zlú" energiu, hoci v skutočnosti ide o fyzikálne a neurobiologické procesy, nie o metafyzickú výmenu energie.
Psychológia tomu hovorí projekcia – zrkadlíme na druhých vlastné pocity, potreby a nevedomé časti. Niekedy to nazývame "intuitívne vnímanie energie", ale v skutočnosti ide o našu osobnú reakciu na správanie a výzor druhého človeka.
Pocit, že nám niekto "berie energiu", často súvisí s tým, že:
ignorujeme svoje potreby,
nie sme autentickí,
zotrvávame v situáciách z povinnosti alebo zo zvyku.
Inými slovami: energiu nestrácame kvôli druhému človeku, ale preto, že nejdeme v súlade so sebou. Ak zostávame tam, kde by sme už dávno mali odísť, alebo sa pretvarujeme, aby sme vyhoveli, výsledkom je únava a emočné vyčerpanie.
Z neurologického hľadiska ide o dlhodobú aktiváciu sympatického nervového systému – stav bojuj alebo uteč – čo vedie k stresu, nespavosti, oslabenej imunite a útlmu mentálnej kapacity.
Z pohľadu fyziky ani biológie neexistuje potvrdený mechanizmus, ktorý by umožňoval ľuďom vedome "posielať energiu" alebo "brať energiu" iným osobám na diaľku či priamo. Niektoré ezoterické smery síce hovoria o prúdení energie, čakrách alebo aure, no moderná veda tieto koncepty neuznáva ako merateľné javy. Sú to skôr metafory pre naše vnútorné prežívanie.
Vedomie – ak ho vezmeme ako niečo univerzálne a presahujúce jednotlivca (čo naznačujú niektoré filozofické prúdy i kvantová fyzika) – nie je niečím, čo možno vlastniť, stratiť alebo poslať. Vedomie je konštantné pole, v ktorom sa odohráva naše myslenie, cítenie a vnímanie. To, čo sa mení, je náš vnútorný stav – nie vedomie samotné.
Nejde o to popierať svoje pocity. Práve naopak – potrebujeme ich cítiť naplno, ale vedieť, že sú len prechodným stavom, nie absolútnou pravdou o realite alebo druhých ľuďoch. To, čo nazývame "výmennou energiou", je často len naše vlastné otvorenie alebo uzavretie sa voči situácii.
Základom je vedomie, že:
nikto nám nemôže naozaj vziať energiu,
nikto nám ju nemôže ani darovať,
vždy sa len mení náš vzťah k tomu, čo práve prežívame.
Keď pochopíme túto jemnú pravdu, zrazu máme viac priestoru. Necítime sa ako obete okolností, ale ako ich vedomí pozorovatelia. A to je miesto, odkiaľ prichádza pokoj, stabilita a sloboda.
Skúsme si všímať, kde sa cítime slobodne a kde vo vnútri cítime odpor. Nie preto, aby sme hodnotili druhých, ale aby sme sa vrátili k sebe. Nie sme obeťou okolností – dnes môžeme byť vedomým účastníkom svojho vlastného prežívania. A práve tam vzniká priestor pre pokoj, stabilitu a ľahkosť.
Šťastie nie je okamih, ktorý treba uloviť, ani cieľ, na ktorý sa treba prebojovať. Je to tichý sprievodca, ktorý kráča s nami, keď sa prestaneme ponáhľať. Nie je to veľká udalosť, ale skôr jemný súlad medzi tým, čo cítime, čo robíme a čomu veríme. Objavujeme ho v malých chvíľach, ktoré prehliadame, keď sa dívame príliš ďaleko dopredu.
Zdravé zuby nie sú len o estetike, ale aj o celkovom zdraví. Každý z nás vie, že si má "čistiť zuby", ale len málo ľudí rozumie tomu, prečo vzniká kaz, čo spôsobuje zubný kameň a ako si vytvoriť udržateľnú rutinu, ktorá naozaj funguje. Poďme si to vysvetliť jednoducho, ale dôkladne.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že svet biznisu a svet lásky nemajú veľa spoločné. No ak sa na ne pozrieme cez optiku teórie hier, objaví sa fascinujúca podobnosť: v oboch prípadoch ide o rozhodovanie, dôveru a rovnováhu medzi vlastným záujmom a rešpektom k druhému.
Mnoho cvičiacich sa po čase začne zamýšľať, ako si tréning spestriť, zefektívniť alebo jednoducho zrýchliť. Jednou z možností je striedanie dvoch cvikov bez klasickej pauzy – teda odcvičiť sériu jedného cviku a hneď prejsť na druhý. Napríklad bench press a bulharský drep. Na prvý pohľad ide o jednoduchý spôsob, ako "ušetriť čas a zvýšiť intenzitu",...
Každý deň sme vystavení nespočetnému množstvu vplyvov, ktoré môžu ohroziť naše zdravie. Väčšinu z nich však ani nezaregistrujeme – postará sa o to náš dokonalý ochranný systém, imunita. Je to neviditeľná armáda, ktorá stráži vnútornú rovnováhu, bojuje s vírusmi, baktériami, toxínmi a aj s vlastnými bunkami, ktoré sa vydajú zlým smerom. Aby mohla...
Byť silným a suverénnym človekom neznamená mať navrch nad ostatnými. Nejde o snahu pôsobiť neotrasiteľne alebo o to, kto má posledné slovo. Skutočná sila a vnútorná suverenita sa rodí z rovnováhy medzi tým, čo cítime, ako konáme a aké hodnoty v živote nasledujeme.
Keď sa človek pripravuje na beh v teréne alebo dlhšie preteky, prirodzene si položí otázku: je pre telo lepšie odbehnúť niekoľkokrát do týždňa kratšie vzdialenosti, alebo zaradiť aj dlhší beh? Odpoveď závisí od toho, na čo sa chcete zamerať – či na kardiovaskulárnu kondíciu, alebo na odolnosť svalov a šliach.
Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.
HRV – variabilita srdcovej frekvencie je dnes považovaná za jeden z najspoľahlivejších ukazovateľov regenerácie organizmu. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nie len na to, čo robíme, ale aj na to,...
"Aj tí, ktorí hovoria, že im prekáža polarizácia, často netúžia po zmieri, ale po víťazstve." hovorí sociológ Pavol Baboš.
Veľmi ma zaujala táto veta. Prečo je to tak? Čo sa v nás deje, keď sa púšťame do hádky a nechceme ju ukončiť, kým "nemáme pravdu"?
Chcete zdieľať?
