Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Čo presne zistili vedci?
Počas šesťmesačného tréningového obdobia skupina rekreačných bežcov praktizovala výlučne nosové dýchanie. Výsledky ukázali, že ich maximálna spotreba kyslíka (VO₂max) zostala rovnaká ako u tých, ktorí dýchali ústami. Navyše, nosové dýchanie viedlo k zlepšenej efektivite ventilácie – teda k lepšiemu využívaniu kyslíka pri rovnakom výkone.
Dýchanie nosom prináša niekoľko výhod:
Nižšia frekvencia dýchania, čo šetrí energiu.
Vyššia produkcia oxidu dusnatého, ktorý rozširuje cievy a zlepšuje prietok vzduchu v pľúcach.
Lepšia filtrácia a ohrev vzduchu, čo chráni dýchacie cesty.
Zvýšená odolnosť voči stresu, keďže nosové dýchanie aktivuje parasympatický nervový systém.
Ako začať?
Prechod z dýchania ústami na dýchanie nosom si vyžaduje čas. Spočiatku sa môže zdať náročné udržať tempo len s nosovým dýchaním, no telo sa postupne adaptuje. Odporúča sa začať pomalým behom alebo jazdou a vedome dýchať nosom. Časom sa predĺži nielen vzdialenosť, ale aj komfort pri vyššej intenzite.
Ak hľadáte spôsob, ako bežať alebo jazdiť efektívnejšie, pokojnejšie a s väčším zapojením vnútornej energie – dýchanie nosom môže byť vaším nenápadným, ale silným spojencom. Mnohí športovci ho dnes považujú nielen za techniku, ale za súčasť vedomého tréningu tela i mysle.
A možno práve v tichu vášho dychu sa skrýva nová ľahkosť pohybu.
Sú chvíle, kedy naše telo a svaly dokonale zvládajú fyzický nápor či stres. Vtedy máme zo seba dobrý pocit, naša práce je efektívna a cítime sa celkovo šťastnejší. Ale každý z nás určite zažil aj situácie, kedy naše telo dlhodobo nezvláda požiadavky, ktoré naň kladieme. Vtedy sa telo prirodzene bráni a svaly v ňom nie sú žiadnou výnimkou....
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
