Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.
Čo presne zistili vedci?
Počas šesťmesačného tréningového obdobia skupina rekreačných bežcov praktizovala výlučne nosové dýchanie. Výsledky ukázali, že ich maximálna spotreba kyslíka (VO₂max) zostala rovnaká ako u tých, ktorí dýchali ústami. Navyše, nosové dýchanie viedlo k zlepšenej efektivite ventilácie – teda k lepšiemu využívaniu kyslíka pri rovnakom výkone.
Dýchanie nosom prináša niekoľko výhod:
Nižšia frekvencia dýchania, čo šetrí energiu.
Vyššia produkcia oxidu dusnatého, ktorý rozširuje cievy a zlepšuje prietok vzduchu v pľúcach.
Lepšia filtrácia a ohrev vzduchu, čo chráni dýchacie cesty.
Zvýšená odolnosť voči stresu, keďže nosové dýchanie aktivuje parasympatický nervový systém.
Ako začať?
Prechod z dýchania ústami na dýchanie nosom si vyžaduje čas. Spočiatku sa môže zdať náročné udržať tempo len s nosovým dýchaním, no telo sa postupne adaptuje. Odporúča sa začať pomalým behom alebo jazdou a vedome dýchať nosom. Časom sa predĺži nielen vzdialenosť, ale aj komfort pri vyššej intenzite.
Ak hľadáte spôsob, ako bežať alebo jazdiť efektívnejšie, pokojnejšie a s väčším zapojením vnútornej energie – dýchanie nosom môže byť vaším nenápadným, ale silným spojencom. Mnohí športovci ho dnes považujú nielen za techniku, ale za súčasť vedomého tréningu tela i mysle.
A možno práve v tichu vášho dychu sa skrýva nová ľahkosť pohybu.
Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Existujú skutočne čakry? Môžeme ich vnímať ako reálne energetické centrá v tele, alebo sú len symbolickými predstavami, ktoré nám pomáhajú pochopiť našu vnútornú harmóniu?
Tento záhadný koncept, ktorý je tisíce rokov starý, spája v sebe mystiku východných tradícií aj fascinujúce otázky modernej vedy. Môžeme na ne nahliadať z pohľadu starodávnych...
Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Chcete zdieľať?
