Byť silným a suverénnym človekom neznamená mať navrch nad ostatnými. Nejde o snahu pôsobiť neotrasiteľne alebo o to, kto má posledné slovo. Skutočná sila a vnútorná suverenita sa rodí z rovnováhy medzi tým, čo cítime, ako konáme a aké hodnoty v živote nasledujeme.
"Suverenita nie je o sile proti iným, ale o sile byť sám sebou."
Suverenita nevychádza z potláčania emócií, ale z ich poznania. Človek, ktorý si je vedomý svojich slabostí, hnevu či smútku, sa nenechá nimi ovládať. Vie ich pomenovať, prijať a usmerniť. Vnútorná disciplína, pravidelnosť v každodenných návykoch a ochota postaviť sa vlastným strachom sú základom pevného vnútra.
Byť suverénny znamená stáť pevne vo svojom postoji. Nejde o teatrálnosť ani o hranie roly. Je to prirodzený spôsob, ako sa prejavujeme: očný kontakt, otvorený postoj tela, jasný a pokojný hlas. Silný človek nemusí kričať – jeho ticho a schopnosť načúvať dodávajú slovám väčšiu váhu.
Suverenita je ukotvená v hodnotách. Keď človek vie, čo je preňho dôležité, nestráca sa v chaose okolností. Rozhodnutia prichádzajú jednoduchšie a konanie je v súlade s vnútorným presvedčením. Zodpovednosť za vlastné slová a činy, ochota priznať chybu a poučiť sa z nej – to všetko vytvára prirodzený rešpekt.
Byť silný nie je len o sebe. Je to aj schopnosť podať pomocnú ruku, chrániť, kde je to potrebné, a podporovať iných v ich raste. Takáto sila nevyčerpáva, ale obohacuje.
Človek, ktorý spoznáva sám seba, prijíma svoje emócie a koná v súlade s hodnotami, nepotrebuje sa presadzovať silou. Jeho suverenita sa prejavuje prirodzene – a to je tá najväčšia sila.
Byť silným a suverénnym znamená žiť v súlade so sebou samým a nechávať svoju vnútornú silu prirodzene žiariť.
Dnes pri potulkách internetom som našiel zaujímavý obsah. Možno, že to čo vám chcem povedať bude znieť ako klišé, či ďalší motivačný citát, ktorý si síce prečítame a o chvíľku zabudneme, ale to čím ma zaujal je, že nie je až taký okukaný a je v ňom niečo príjemne autentické.
Pomaly ale isto tu máme koniec úžasného leta. Slnko bolo celkom intenzívne a samozrejme som sa aj ja sťažoval, že strašne pečie. Teraz, keď už nepečie nám slnko chýba opäť. Nášmu telu chýbajú radostné pôžitky.
Častokrát sa stáva, že sa nestíhame venovať svojmu telu tak, ako by sme naozaj chceli, a už vôbec nie tak, ako si to vyžaduje. V návale práce, či iných aktivít je veľmi náročné ukrojiť si chvíľku len pre seba. A keď už sa nám podarí ukrojiť si malú chvíľku voľného času, akurát vtedy sa nám cvičiť veľmi nechce. Preto...
Jedna z obvyklých otázok smeruje aj k tomu ako často chodiť na masáž. Poučka je totožná s inými životnými radosťami a znie, "Keď je čas a chuť". Chuť by bola takmer vždy, no s časom je to relatívne horšie. Keď by sme si aj čas nenašli, určite si si ho nájde naše telo za nás a prinúti nás pozrieť sa...
Chcete zdieľať?
