Niektorí ľudia sa celý život snažia pochopiť minulosť, nájsť v nej príčiny svojich pocitov, rozhodnutí a vzťahov. Možno ste si však všimli, že skutočnú váhu majú často až skúsenosti, ktoré prichádzajú neskôr. Tie, ktoré sme vedome prežili, a ktorým sme rozumeli.
Sila okamihu a sila cesty

"Z krátkodobého hľadiska sme len tak silní, ako je naša intenzita. Z dlhodobého hľadiska sme tak silní, ako je naša konzistentnosť."
Niekedy sa zdá, že všetko závisí od jedného výkonu, jedného momentu, jednej príležitosti. Dáme do toho všetko, sústredíme sa naplno, cítime, ako v nás horí energia, ktorá nás poháňa. Intenzita vie priniesť výsledok. Vie nás posunúť, otvoriť dvere, priniesť úspech či okamžitý efekt. No jej sila je len dočasná. Ako plameň, ktorý síce rýchlo rozžiari priestor, ale bez paliva zhasne.
"Intenzita zapáli plameň, konzistentnosť udrží oheň."
Sila opakovania
Konzistentnosť je, nenápadná a často nedocenená. Nie je o výbuchoch motivácie, ale o malých krokoch, ktoré sa opakujú. O rozhodnutí vstať, aj keď sa nám nechce. O disciplíne, ktorá preberá kontrolu, keď nadšenie vyprchá. V dlhodobom horizonte je to práve konzistentnosť, ktorá formuje charakter, telo, vzťahy aj úspech.
Rovnováha medzi plameňom a stabilitou

Intenzita bez konzistentnosti je ako vietor bez smeru – silný, ale rozptýlený. Konzistentnosť bez občasnej intenzity je zase ako pokojná rieka – stála, no bez obrovskej sily zmeny. Život potrebuje oboje. Občas zažiariť a potom trpezlivo budovať. Dať zo seba všetko, keď na tom záleží, ale vedieť aj každý deň spraviť to, čo nás udržuje v pohybe.
Tam, kde tento princíp platí
Tento princíp sa opakuje všade. V tréningu, kde jeden tvrdý deň nezmení telo, no stovky poctivých tréningov áno. Vo vzťahoch, kde nestačí vášeň, ak chýba pozornosť a prítomnosť. V práci, kde úspech neprichádza cez noc, ale po rokoch úsilia.
Nie je dôležité, ako silno začneme, ale ako vytrvalo kráčame. Pretože cesta, nie chvíľkový výkon, tvorí to, kým sme.

NAJNOVŠIE ČLÁNKY NA BLOGU
V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.
Po náročnom tréningu sa prirodzene pýtame, ktoré časti nášho tela sa zotavia skôr – svaly alebo nervová sústava. Hoci sa zvyčajne sústredíme na fyzickú únavu svalov, kľúčovú rolu pri regenerácii zohráva aj únava nervového systému.
Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?
Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Existujú čakry?
Existujú skutočne čakry? Môžeme ich vnímať ako reálne energetické centrá v tele, alebo sú len symbolickými predstavami, ktoré nám pomáhajú pochopiť našu vnútornú harmóniu?
Tento záhadný koncept, ktorý je tisíce rokov starý, spája v sebe mystiku východných tradícií aj fascinujúce otázky modernej vedy. Môžeme na ne nahliadať z pohľadu starodávnych...
Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Chcete zdieľať?