Prečo máme potrebu vyhrať spor?

27.09.2025

"Aj tí, ktorí hovoria, že im prekáža polarizácia, často netúžia po zmieri, ale po víťazstve." hovorí sociológ Pavol Baboš.

Veľmi ma zaujala táto veta. Prečo je to tak? Čo sa v nás deje, keď sa púšťame do hádky a nechceme ju ukončiť, kým "nemáme pravdu"?

"Kto hľadá pravdu, nemusí vyhrať spor."

Túžba po uznaní

Za snahou vyhrať spor sa skrýva hlboká ľudská potreba – byť prijatý a potvrdený. Keď nás druhí uznajú, akoby tým potvrdili aj našu hodnotu. Získavame pocit, že náš hlas má váhu.


Pocit kontroly a bezpečia

Ak náš názor obstojí, cítime sa bezpečnejšie. Pravda, ktorá sa presadí, nám dáva ilúziu, že máme kontrolu nad situáciou a že nás nemôže ohroziť iný pohľad.


Ego a identita

Názory, ktoré si nosíme v sebe, nie sú len slová. Stávajú sa súčasťou našej identity. Preto, keď ich niekto spochybní, často to vnímame osobne – akoby spochybňoval nás samotných. Spor sa tak mení na obranu vlastného ja.


Keď sila vyprchá

Vyhrať hádku prináša krátkodobý pocit sily či eufórie. Je to ako malá dávka energie, ktorá povzbudí. No ak je za tým neistota alebo vnútorné napätie, tento pocit rýchlo vyprchá a zostáva len prázdno. Vzťah sa neposunul, druhý zostal porazený a pokoj neprichádza.

Skutočné víťazstvo

Iný pocit prichádza vtedy, keď sa vzdáme potreby mať posledné slovo a namiesto toho hľadáme spoločný bod. Neprevalcuje to adrenalín, ale príde tiché uspokojenie. Stabilita, že sme zvládli seba a zachovali vzťah. To je výhra, ktorá zostáva.

Keď sa naučíme vyhrávať so sebou, už nepotrebujeme porážať druhých.

NAJNOVŠIE ČLÁNKY NA BLOGU

Kreatín patrí medzi najviac preskúmané a overené doplnky výživy pre športovcov. Známy je najmä medzi silovými atlétmi, no čoraz častejšie si nachádza miesto aj u vytrvalcov, ako sú cyklisti. Pomáha zvyšovať výkon pri intenzívnych úsekoch, podporuje regeneráciu a môže prispieť k lepšiemu zvládaniu dlhších tréningov.

Beh a cyklistika sú športy, kde sa často kladie dôraz na techniku, výkonnosť a vybavenie. Menej pozornosti sa však venuje dýchaniu – hoci práve ono môže byť kľúčom k efektívnejšiemu výkonu. Štúdia Dallam et al. (2018) prináša prekvapivé zistenia: dýchanie výlučne nosom môže zlepšiť fyziologickú efektivitu bez toho, aby obmedzovalo vašu výkonnosť.

Sú chvíle, keď človek cíti pokoj vo vlastnom svete. Vie sa postarať o seba, nájde radosť v práci, má svoje rituály, cíti slobodu. A predsa – niekedy, najmä večer, keď stíchne deň, sa v ňom ozve tichá túžba po blízkosti. Nie ako prázdnota, ale ako jemné pripomenutie, že zdieľaná blízkosť má svoju zvláštnu silu.

Slová sú mocné. Vedia inšpirovať, liečiť, otvárať dvere porozumenia. No rovnako vedia ponižovať či rozdeľovať. V dobe, keď si každý môže verejne vyjadriť názor, sa čoraz častejšie kladie otázka – kde končí sloboda slova?

V uponáhľanom svete plnom neustálych podnetov si často ani neuvedomujeme, ako veľmi je naša nervová sústava preťažená. Neustála stimulácia zvukmi, obrazmi, informáciami a sociálnym stresom vedie k tomu, že telo a myseľ sa nedokážu dostatočne uvoľniť a regenerovať. Práve preto je dôležité vedome vytvárať priestor na uvoľnenie nervového systému.

Mitochondrie sú malé elektrárne našich buniek. Vďaka nim získavame energiu potrebnú nielen na bežné fungovanie, ale aj na športový výkon. Často sa kladie otázka: kedy sa mitochondrie vlastne tvoria – počas tréningu alebo až po ňom? A ako spoznať, že sme po náročnom tréningu skutočne zregenerovaní?

Po období zimnej prípravy, kde sa tréningy nesú skôr v znamení nižších intenzít a menšieho objemu, prichádza čas, keď sa tréningy predlžujú a zvyšuje sa aj intenzita. Ak trénujete viac hodín týždenne a začínate pridávať aj tempo a intervaly, prirodzene tým dávate telu signál, že potrebuje väčšie zásoby pohotovej energie – teda glykogénu.


Chcete zdieľať?