Určite ste už zažili moment, keď vstúpite do miestnosti a hneď viete, či ste vítaní. Skôr, než niekto prehovorí, vaše telo vyšle jasný signál. Alebo naopak, objaví sa zvláštny nepokoj, hoci navonok je všetko v poriadku. Telo to jednoducho vie skôr než myseľ. A práve o tom je náš polyvagálny svet.
Každý deň v ňom žijeme, často bez toho, aby sme o ňom vedeli. Svet, v ktorom náš nervový systém neustále vyhodnocuje, či sme v bezpečí, v ohrození, alebo je čas stiahnuť sa. To, čo cítime, ako dýchame, aký máme tón hlasu či postoj tela, riadi nervový systém, ktorý funguje nezávisle od našej vôle.
Polyvagálna teória je pohľad na človeka cez nervus vagus — blúdivý nerv, ktorý spája mozog s telom. Jej autor, Stephen W. Porges, popisuje tri základné stavy nášho nervového systému:
Stav bezpečia a spojenia
Telo je pokojné, dych plynulý, cítime sa otvorene a príjemne. Vnímame, sme schopní počúvať, smiať sa a byť sami sebou. Tu sme doma.
Stav aktivácie — boj alebo útek
Dych sa zrýchli, srdce bije silnejšie. Myseľ chce riešiť, utekať alebo bojovať. Cítime napätie, nepokoj, hnev. Nie vždy je však zrejmé, pred čím vlastne.
Stav zamrznutia — stiahnutie
Keď hrozba trvá dlho, alebo je priveľká, telo vypne. Odpojí nás od emócií, myšlienok, niekedy aj od tela. Objaví sa únava, apatia, pocit, že sme mimo seba.
Keď pochopíte, že vaše telo neustále komunikuje cez tieto stavy, začnete si všímať, kedy ste naozaj v spojení so sebou a kedy už iba prežívate. Viete si povedať "teraz som v napätí" a cez dych, pohyb či dotyk sa vrátiť späť k sebe. Nemusíte všetko riešiť hlavou.
Polyvagálny svet je svet vnímania seba. Niekedy stačí zavrieť oči a vnímať, či dýchate do brucha, alebo len plytko pod kľúčnymi kosťami. Či sa vám uvoľnili ramená. Či má váš hlas mäkký tón, alebo je ostrý a krátky.
A práve v týchto malých, všedných momentoch sa začína veľká zmena.
Začnite pozorovať. Nie myšlienky, ale telo.
Ráno si položte otázku, ako dýchate. Po rozhovore s niekým si všimnite, či vám je s ním teplo alebo vás sťahuje. Pri hudbe, či vám uvoľňuje hrudník. Všímajte si, kedy sa vaše telo napne a čo vás vráti späť.
Keď sa telo uvoľní, duša sa usmeje. A o to v našom polyvagálnom svete ide. Nájsť vnútorný pokoj a nechať život plynúť cez seba, nie proti sebe.
Vybrať si životného partnera je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote. Nie je to len o sympatiách, spoločných záujmoch alebo chvíľkových pocitoch. Základom pevného a hlbokého vzťahu sú hodnoty, ktoré stoja za všetkým, čo sa vo vzťahu časom rozvinie. Ak by sme ich mali zhrnúť do troch oblastí, boli by to tieto: dôvera, rešpekt a spoločný...
Každý z nás to pozná. Niečo sa deje, niečo nové prichádza, alebo naopak neprichádza a my cítime jemné napätie. Možno len v podvedomí, možno ako tichý pocit, že nie som úplne voľný, úplne uvoľnený, úplne vo svojom tele. A hoci je to len nepatrné, cítime v sebe napätie. Chceli by sme to odložiť, "vymazať", nadýchnuť sa a byť znova...
Existujú skutočne čakry? Môžeme ich vnímať ako reálne energetické centrá v tele, alebo sú len symbolickými predstavami, ktoré nám pomáhajú pochopiť našu vnútornú harmóniu?
Tento záhadný koncept, ktorý je tisíce rokov starý, spája v sebe mystiku východných tradícií aj fascinujúce otázky modernej vedy. Môžeme na ne nahliadať z pohľadu starodávnych...
Vo vzťahoch často používame výrazy ako "má dobrú energiu", "zobral mi energiu", "je to energetický upír" alebo "v jeho prítomnosti sa cítim vyčerpaný". Znie to, akoby medzi ľuďmi prebiehala výmena energie – niekto nám ju odovzdáva, niekto ju berie. Ale má to oporu vo vede alebo ide len o jazyk nášho subjektívneho prežívania?
Naše každodenné aktivity majú zásadný vplyv na zdravie, dlhovekosť a psychickú pohodu. Správne načasovanie jednotlivých činností môže pomôcť zlepšiť výkonnosť, regeneráciu aj celkovú rovnováhu organizmu. Ako teda ideálne rozdeliť deň tak, aby ste z neho vyťažili maximum?
Niektoré situácie v živote nás držia v očakávaní. Veríme, že sa niečo zmení, že niekto pochopí, že veci naberú iný smer. Táto nádej nás však niekedy môže zavádzať – nie preto, že by bola zlá, ale preto, že ju vkladáme tam, kde realita hovorí jasne: nič sa nemení. Ako sa naučiť nepodliehať falošným očakávaniam a namiesto toho sa...
Glykogén zohráva v tele kľúčovú úlohu ako rýchly zdroj energie, ktorý je zásadne dôležitý najmä pri intenzívnych fyzických aktivitách. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa glykogén ukladá a obnovuje, ako sa telo adaptuje na pravidelný tréning a prečo nie je možné tuky priamo premieňať na glykogén počas cvičenia.
Život je plný nepredvídateľných momentov, ktoré nás často prekvapia. Každý deň nás obdarí novými náhodami – niektoré príjemné, iné možno nečakané. Avšak práve v týchto náhodách sa skrýva krása života. Keď sa naučíme nechať sa viesť prirodzeným tokom, objavujeme harmóniu medzi tým, čo nemôžeme ovplyvniť, a tým, kde máme moc konať.
Každý bežec, ktorý si buduje základnú vytrvalosť, skôr či neskôr začne premýšľať, kedy je vhodné zaradiť do tréningu rýchlostné úseky. Neexistuje jednoznačné pravidlo, ale skúsenosti trénerov ukazujú, že pred zvyšovaním intenzity by mal mať bežec stabilnú základňu v podobe pravidelných behov.
Chcete zdieľať?
