Keď je telo v pokoji, ale myseľ beží maratón.

HRV – variabilita srdcovej frekvencie – je jeden z najcitlivejších ukazovateľov nášho vnútorného nastavenia. Často si myslíme, že sa týka len športovcov, tréningu alebo fyzickej kondície. No HRV je predovšetkým zrkadlom nervovej sústavy. A tá reaguje nielen na to, čo robíme, ale aj na to, čo cítime.

Preťažená nervová sústava a HRV: čo sa deje v tele

Naša nervová sústava sa skladá z dvoch vetiev: sympatickej (stresovej) a parasympatickej (uvoľňujúcej). HRV ukazuje, ako flexibilne medzi nimi telo prepína. Keď je nervová sústava preťažená – či už dlhodobým stresom, emočným napätím, únavou alebo nevyjadrenými emóciami – telo akoby "zamrzne" v obrannom režime.

To má niekoľko konkrétnych prejavov:

• HRV klesá, aj keď sme fyzicky v pokoji

• Tep v pokoji sa zvyšuje, telo je v pohotovosti

• Parasympatikus (regenerácia) sa nedokáže naplno aktivovať

Psychická únava tak zasahuje do hĺbky – nie je viditeľná navonok, ale pod povrchom oberá telo o schopnosť obnovy, zotavenia, rovnováhy.

A čo fyzická záťaž?

Fyzická námaha HRV síce krátkodobo zníži (telo ide do sympatika), ale ak je organizmus zdravý, po záťaži sa HRV opäť zvýši. To je dobrý signál – znamená to, že telo má schopnosť sa adaptovať a regenerovať.

Rozdiel oproti psychickej záťaži je výrazný:

• Fyzická záťaž má začiatok a koniec, telo sa vie "vypnúť"

• Psychická záťaž môže byť neviditeľná a trvalá, telo nevie, kedy relaxovať

• Fyzická námaha môže HRV trénovať, psychické napätie ju často dlhodobo znižuje
  
  

Porovnanie fyzickej a psychickej záťaže na HRV

Pri fyzickej záťaži sa HRV krátkodobo zníži, pretože telo prechádza do aktivačného režimu – sympatikus sa zapne, srdce začne biť rýchlejšie, dýchanie sa zrýchli. Ak je však organizmus zdravý a dostane po záťaži priestor na regeneráciu, HRV sa postupne zvyšuje. To je znak dobrej adaptácie a vnútornej rovnováhy. Regeneračné mechanizmy sa prirodzene zapínajú a telo sa navracia do parasympatického režimu, kde dochádza k obnove síl a rovnováhy.

Psychická záťaž má podobný krátkodobý efekt – tiež spôsobí zníženie HRV, pretože spúšťa rovnakú stresovú odpoveď ako fyzická námaha. Rozdiel je však v tom, že psychický stres často nemá jasný začiatok ani koniec. Je dlhodobý, tichý, neviditeľný. Nervová sústava tak ostáva aktivovaná aj vtedy, keď telo odpočíva. Dlhodobý účinok je potom opačný ako pri fyzickej záťaži – HRV ostáva trvalo nízka, parasympatikus je potlačený a schopnosť tela regenerovať je slabá alebo narušená.

Inak povedané: kým fyzická záťaž HRV dočasne zníži, ale z dlhodobého hľadiska ju môže zlepšiť, psychická záťaž ju najskôr zníži a potom nechá dlhodobo nízku. Rozdiel je v schopnosti organizmu zapnúť regeneračný režim. Fyzické telo sa po výkone vie vypnúť. Preťažená myseľ nie.

HRV nie je len o srdci, ale o živote

Možno sedíte, ale váš organizmus beží. Možno oddychujete, ale myseľ je v strehu. Ak telo nedostáva jasný signál, že je v bezpečí, neobnovuje sa. A HRV to ukáže skôr, než to pocítite ako únavu, úzkosť či nespavosť.

Rovnováha HRV nie je len cieľ pre športovcov – je to cieľ pre každého, kto chce cítiť vnútorný pokoj a pružnosť voči životu.

Zvoľnite. Spomaľte. Dýchajte.
Niekedy nie je potrebné viac vedieť. Stačí sa znova cítiť.